O návratoch na Gemer s Jánom Lopušekom

Ján je milovník cestovania a mohol by sa usadiť kdekoľvek. Žil v Prahe, kde viedol investície do startupov v slobodnej IT firme TopMonks. Mal pracovné ponuky do Bangkoku, obzeral sa po joboch v Berlíne, Zürichu a Hongkongu. Vybral si Revúcu. Pochopil, že ekonomické výhody zahraničia mu k šťastiu nestačia.

„Nastal vo mne akýsi psychologický prerod. Uvedomil som si, že je úplne jedno, kde budem a čo budem robiť. Dôležité je to, ako sa budem cítiť, či budem mať luxus psychického zdravia, emočnú stabilitu, priateľov, a či môžem robiť pre druhých niečo, čo mi dáva zmysel a napĺňa ma,“ vysvetľuje počas diskusie v rožňavskom Kláštore.

Doma to mal o to ľahšie, že sa mohol pripojiť k rodinnému podnikaniu. „Môj návrat nebol príkladom osobnej obety. Mám sa dobre aj tu v Revúcej. A trošku altruisticky a sebecky chcem, aby sa tu mali dobre aj ďalší ľudia.“

Keď sa vrátil, spoznal skupinku mladých aktivistov a dnes je súčasťou občianskeho združenia Naša Revúca. Snažia sa o zlepšenie atmosféry v meste. Chcú vytvoriť súdržnú občiansku komunitu a ukázať ľuďom, že na to, aby menili svoje okolie, nepotrebujú nič – stačí len chcieť.

„Potrebujeme Revúcu obrátiť proti prúdu, lebo má úplne rovnaké symptómy ako celý Gemer. Ľudia odchádzajú, nemá tu kto aktívne zlepšovať mesto a budovať občiansku spoločnosť. V prvom rade je dôležité zastaviť odliv ľudí a ideálny scenár je, aby Gemer vedel ponúknuť skromnejšiu, no zdravšiu alternatívu voči mestskému životu v Bratislave či v Košiciach.“

Aby prekonali apatiu v meste, organizujú cestovateľské prednášky, Deň detí a po úspešnom prvom ročníku aj charitatívny večer Daruj radosť. Vymysleli projekt mestskej oddychovej zóny, kde svojpomocne postavili altánok so zelenou strechou a vonkajším grilom, ktorý môže využívať ktokoľvek. Okolo neho plánujú tvoriť komunitu - organizovať aktivity a spájať ostatných. „Lebo to najlepšie, čo môžeme robiť, je rozprávať sa s ľuďmi. Tvárou v tvár, zaujímať sa o druhých a baviť sa o tom, čo nás spája.“

Zmysel práce občianskeho združenia Naša Revúca je nehmotný - meniť myslenie ľudí z apatie na niečo pozitívne a na angažovanosť. „Je to proces. To, čo sme chceli, sa deje, len výsledok nie je viditeľný, lebo jeho nositeľmi sú ľudia samotní,“ uzatvára Jano pred rožňavským publikom.