Fundraiserka: nemôžem sa ozvať darcovi len vtedy, keď od neho niečo chcem

Teraz sa veľa hovorí o tom, že – okrem mnohých iných – je na tom zle aj tretí sektor. Napríklad preto, že firmy si nemôžu dovoliť darovať toľko ako predtým. „Bijeme“ sa o ten istý koláč, alebo ho môžeme rozumným fundraisingom zväčšovať?

Ten koláč je jeden, ale tým, čo ako organizácia robíš a ako to robíš – prečo každé ráno vstávaš z postele – si hľadáš ľudí alebo firmy, s ktorými sa zhodneš na hodnotách alebo ladíte v projektoch. A to je priestor hľadať prieniky a pýtať si finančnú či dobrovoľnícku podporu.

Obrazne povedané: v koláči je veľa rôznej plnky a ty si môžeš nájsť skupinu, ktorá je ochotná prispieť z toho koláča na tvoje aktivity.

Je vo fundraisingu čosi ako zlatý štandard, na ktorý by neziskovky nemali zabúdať?

Základ je vedieť, prečo by mi mal človek alebo firma darovať. To je to naše poslanie - vízia, prečo sme tu. Potom je dôležité vysvetliť, čo a ako organizácia robí, prečo potrebuje pomoc a netreba zabudnúť vypýtať si ju.

A tiež, je potrebné nájsť si svoju cieľovú skupinu. Ten, pre koho to robím, je jedna „cieľovka“. Od nej sa odvíja hľadanie ľudí, ktorí zmýšľajú rovnako ako ja. Pri firmách je to založené na hodnotách a aktivitách spoločenskej zodpovednosti. Na hľadaní spoločných riešení a synergií.

Sú plány, na ktoré nemá zmysel zháňať peniaze cez fundraising? A naopak veci, na ktoré to má extra zmysel?

Všeobecne je známe, že na témy súvisiace s deťmi a zvieratami sa fundraisuje relatívne dobre. Ľudí aj firmy to oslovuje. Ťažšie sa cez individuálnych darcov fundraisuje na watchdogové aktivity. Pri online fundraisingu máme málo času, ako „zachytiť“ darcu na sociálnych sieťach. Môže byť teda naročnejšie priblížiť mu komplikované protikorupčné témy.

Možno to viac osloví väčšie spoločnosti alebo ľudí, ktorí môžu darovať viac. Neziskovka má väčšiu možnosť cielene osloviť jedného človeka a vysvetliť mu, prečo potrebuje finančnú alebo inú podporu.

Vždy sa dá nájsť publikum. Dôkazom sú aj minuloročné či terajšie štatistiky portálu darujme.sk. Ukazujú nárast organizácií, ktoré sa hlásili o podporu, aj nárast vyzbieraných peňazí. A tie organizácie boli naozaj rôzne.

15 rokov pomáhaš organizáciám nastavovať spôsob, akým zháňajú na seba peniaze. Čo sú najčastejšie chyby, s ktorými sa stretávaš?

Je ich viacero. Nie každá organizácia si môže dovoliť zamestnať človeka len na zháňanie peňazí. Väčšinou ľudia robia na nejakom projekte a časť svojho času venujú fundraisingu. Nie je to teda činnosť, na ktorú sa sústredia.

Potom sa často fundraisuje nárazovo, až keď peniaze chýbajú. Nepracuje sa pravidelne s databázou darcov – nesmiem sa im pripomínať len raz do roka, keď niečo chcem. A tiež, nesmiem si myslieť, že keď si zriadim konto na darujme.sk, potečie to samo.

Už sa to však darí meniť. Organizácie rozumejú, že potrebujú komunikovať s verejnosťou. Bez PR (public relations – pozn.) je fundraising pole neorané. Ako keď chceš niekde niečo zasadiť, nepoorieš to a čakáš, že aj tak niečo vyrastie.

Je teda najlepšie mať človeka na zháňanie peňazí na plný úväzok?

Človek, ktorý to robí, by mal mať vyhradený čas na to, aby to mohol robiť dobre. Ideálne je mať fundraisera. Otázne je, či ho organizácie dokážu zaplatiť. Fundraiser nemôže byť platený z toho, čo vyfundraisuje a čakať, či niečo vyfundraisuje – to by nemal z čoho žiť. Pozícia by mala byť zaplatená tak, aby ten človek mohol normálne fungovať.

Potom je ešte možnosť najať si fundraisdera. Tak fungujem ja. Pomáham organizáciám nastavovať procesy pri zháňaní peňazí a robiť kampane. Je to náročnejšie, s externistom treba veľa hovoriť, aby komunikácia navonok bola vyladená a neuletela od témy.

Externista by to tiež mal vedieť organizácie naučiť, aby im mohol fundraising odovzdať, keď raz skončí. To je aj cieľom mojich spoluprác.

Je niečo ako posledná možnosť, ktorú môže organizácia urobiť, keď všetky bežné fundraiserské spôsoby zlyhajú? Niečo, čo predchádza jej zatvoreniu pre nedostatok peňazí.

Ak tvrdíme, že všetko zlyhalo, je dobré pozrieť si, čo nefungovalo a čo sme mohli urobiť inak. Samozrejme, ak sa to inak spraviť dalo. Proste hľadať dôvody, prečo niečo nefunguje.

A potom sa dá volať SOS – akési volanie o vážnu pomoc. Ale to môžeš urobiť raz za čas. Keby niekto volal SOS každý rok a hovoril, že inak zavrie, nič by si mu neposlal.

Ale dá sa to. Vagusu – združeniu, ktoré pomáha ľuďom bez domova – v roku 2017 hrozilo, že počas zimy bude musieť zavrieť „streetwork“. Pre ľudí bez domova by to bolo fatálne. Volali SOS, ale počas ďalšej zimy to už urobiť nemôžu. Potrebovali nastaviť svoj fundraising tak, aby fungoval – a podarilo sa im to.

Čo teba ako darkyňu presvedčí, aby si niekomu poslala peniaze?

Robím to z dvoch motivácií. Jedna je, že som zvedavá, ako majú nastavený fundraising iné organizácie. Chcem vedieť, aký ďakovný email mi pošlú; ako ma zaradia do „mailing listu“ a čo mi tam budú posielať. Takto sa aj ja sama učím.

Druhá motivácia je pomôcť témam, ktoré sú mi blízke. Nemôžem si dovoliť podporovať niekoho veľkými peniazmi, ale podporujem malými sumami niekoľko organizácií. A veľmi ma bavia startlabové kampane pred Vianocami, vybavujem tak vianočné darčeky. (smiech)

Čo ťa, naopak, odradí darovať niekomu peniaze, hoci si to zvažovala?

Rozmýšľala som, či si môžem dovoliť darovať, keď som bola bez práce. V princípe nedarujem tam, kde mi nerezonuje téma alebo mi chýbajú informácie. Vždy si pozerám, či majú organizácie výročnú správu alebo kontakt, kde sa viem niečo opýtať. A zaujíma ma tiež, kto za nimi stojí.