Otec a syn, ktorí zachraňujú bardejovské židovské dedičstvo

„Toto angažovanie sa mi prinieslo mentálnu otvorenosť. V relatívne mladom veku som sa stretával s prívalom rôznych životných osudov a s odlišným spôsobom života. Práve odlišnosť mi otvárala dvere, aby som neostal uzatvorený vo svojej bubline.”

Začalo to zadaním na archívny výskum. Peter, vtedy študent histórie, si mal vybrať tému, ktorá by súvisela s jemu blízkym prostredím. Vybral sa teda do mestského archívu, kde mu otec pomáhal prechádzať množstvo kníh a spisov.

„Hľadali sme, ktorá kapitola Bardejova je menej známa, až sme naďabili na židovskú komunitu. Zaujal ma nepomer v spracovaní dejín. Pri prezeraní spisov z 20. storočia sme zistili, že táto oblasť obsahuje obrovské množstvo dokumentov, ktorým sa ešte nik súvisle nevenoval. Archív síce obsahoval »celý svet« židovskej komunity, ale spoločenské povedomie o nej bolo mizivé.“

Bardejov je pritom známy židovským suburbiom – komplexom budov, ktorý je zapísaný v dedičstve UNESCO. Vzácny je preto, že na jednom mieste sa zachovali všetky rituálne stavby. Netvorí ho len synagóga, ale aj budova zhromaždenia, rituálne kúpele a bitúnok, ktoré v stredoeurópskom meradle nemajú obdoby.

Téma tak bola jasná. Pretlak informácií o židovskej komunite, ktoré postupne zozbierali, bol tak zaujímavý, že sa ich rozhodli publikovať v miestnych novinách. Zlom nastal v roku 2009. Otec so synom vtedy dostali nápad otvoriť synagógu na Kláštornej ulici. Počas dňa židovskej kultúry do nej mohla prvýkrát po 70 rokoch nakuknúť verejnosť.

„Podujatie bolo tak populárne, že ešte v ten deň sme ho museli zopakovať. Bol to pre nás signál, že ľudia sa chcú o tejto téme dozvedieť viac,“ vysvetľuje Peter.

Neskôr, spoločne s Výborom na zachovanie židovského dedičstva v Bardejove, zorganizovali Pochod solidarity, na ktorý prišlo 150 preživších a potomkov komunity z celého sveta. Po ňom sa veci dali rýchlo do pohybu. V roku 2014 otvorili pamätník holokaustu – ako memento odvlečenej tretiny obyvateľov Bardejova. V spolupráci s Ústredným zväzom židovských obcí sa im podarilo obnoviť a zrekonštruovať starú synagógu, o ktorú sa tandem „otec a syn“ stará bez nároku na honorár. Pravidelne v nej sprevádzajú turistov a organizujú podujatia pre verejnosť.

„Naším cieľom je, aby suburbium ožilo. Aby si tento priestor Bardejovčania osvojili,“ hovoria. Momentálne budujú historickú expozíciu a rozmýšľajú nad plánom zmysluplného využitia celého objektu. Ich hnacím motorom sú stretnutia s preživšími či ich potomkami. „Je pre nás vzpruhou vidieť nefalšované reakcie radosti z toho, že dedičstvo ich predkov je zachované pre ďalšie generácie.“

Za ten čas zažili veľa momentov radosti návštevníkov, ktorí našli korene svojich predkov či známych. Jeden sa stal Paľovi, keď sprevádzal synagógou pani, ktorá prežila holokaust. Jej príbeh v ňom silno zarezonoval, a tak si zapamätal číslo, ktoré mala vytetované na ruke. Neskôr, ešte v to leto, sprevádzal inú pani z Izraela. Keď mu ukázala svoje číslo, povedal jej: „Počkaj, nehovor mi tvoj príbeh, ja ho poznám.“ Zrazu jej povedal, v akom transporte ju odviedli, aj v ktorom koncentračnom tábore bola. Ostala šokovaná, ako je možné, že to vie. Vysvetlil jej, že nedávno stretol inú pani, ktorá mala na ruke len o niečo menšie číslo.

O pol roka neskôr prišla Paľovi fotka z Izraela, ako tieto dámy sedia spolu na káve. Až do stretnutia s ním nevedeli, že bývajú ani nie polhodinku od seba – a ani to, že obe prežili.

Viac nájdete na facebooku.