Východniarky, ktoré tvoria s ľuďmi so znevýhodnením

„Ich pohľad je nezaťažený fyzickými zákonmi a zaužívanými princípmi. My si ich u seba neuvedomujeme. Keď dieťa kreslí krajinu, nakreslí zelený ihličnatý strom a žlté okrúhle slnko. Oni v sebe takéto stereotypy nemajú.“

Všetko to začalo Tereziným dobrovoľničením vo Varšave. Robila arteterapiu v centre pre dospelákov s postihnutím. „Nikdy predtým som neprišla do kontaktu s človekom so znevýhodnením. Strašne ma bavilo, aké to bolo pozitívne a aký z toho išiel pokoj,“ spomína si.

Veľmi sa jej páčili obrázky, ktoré spolu nakreslili. No väčšina zostávala v šuflíku, nanajvyš sa dostali na charitatívne trhy. „Hovorila som si, že by bolo super, keby boli tie kresby na reálnych produktoch v obchodoch. Mala som pocit, že po takom autentickom dizajne je dopyt.“

Keď sa neskôr vrátila na Slovensko, začala študovať na Sokratovom inštitúte. Cezeň sa dostala do košického domova sociálnych služieb Domko, kde pomáha s hodinami výtvarnej výchovy. Klientom nosí nápady na témy a techniky, ktoré môžu využiť pri tvorbe.

A aby výsledok ich snahy nezapadol prachom, zavolala si Tereza na pomoc Zuzku. „Oslovila ma, či by som nevedela prepojiť ich kresby s konkrétnym produktom. Prvá vec, ktorá vznikla, bola klasická plátená taška. Zapáčilo sa mi to, a tak sme do toho išli spolu.“

Dvojica založila grafické štúdio Brut.to. Názov odkazuje na hmotnosť obalu s obsahom. Ponúkajú totiž dizajn s pridanou hodnotou, ktorou je práca s ľuďmi so zdravotným znevýhodnením a zviditeľňovanie toho, čo dokážu.

Spolu s Domkármi už vytvorili pohľadnice s motívmi Košíc, ktoré dostať kúpiť v turistickom informačnom centre. Získané peniaze posielajú stacionáru. Navrhli tiež obaly na sušené ovocie, džús či kávu.

Tie na svoje použitie vo svete obchodu zatiaľ čakajú. Štúdiu však priniesli špeciálne uznanie za spoločenský prínos od Národnej ceny za dizajn. „Všetko, čo sme do marca – do korony – vyrobili, sme doniesli klientom ukázať. Veľmi sa im to páčilo,“ hovorí Tereza.

Oni dve si najviac obľúbili obrázok lesa. Dva vedľa seba stojace stromy namaľované bielou farbou na tmavozelenom pozadí. Dielko vzniklo za minútu akurát vtedy, keď sa ich spolupracovník pýtal, čo ďalšie by mohol nakresliť.

„Je to jednoduchá kresba s pár čiarami, ktoré sú však expresívne hodené. A aj kompozícia je mega,“ usmieva sa Zuzana. „Keby som sa bola umelcom, asi by som chcela dôjsť do bodu, keď to takto zjednoduším, no zachovám pritom výraz,“ dodáva Tereza.

Domkársky les sa im páči natoľko, že si ho dali vytetovať. Tereza jeden strom – Zuzana druhý.

Viac na BRUT.TO