Alena Rábeková: výtvarníčka, ktorá svojimi maľbami spestruje (nielen) materské školy

„Keď má niekto v sebe umelecké cítenie, je potrebné iba nakopnúť ho. Dať mu farby, štetec a nechať ho tvoriť. Keď sa človek uvoľní a nedrží sa striktne nejakej predlohy, vznikajú úžasné diela.“

K maľovaniu sa prvýkrát dostala ako trojročná, keď jej strýko priniesol z Čiech balenie fixiek, ktoré u nás neboli dostupné. Každú voľnú chvíľu trávila kreslením si do písaniek a denníkov. Na škole mala každý mesiac na starosti obmenu nástenky a takisto zastávala funkciu kronikárky. „Odjakživa ma bavilo vytvárať niečo nové. Nemala som rada veci, ktoré už boli hotové. Vždy som rozmýšľala, ako ich môžem skrášliť alebo prerobiť.“

Hlásila sa na katedru výtvarnej tvorby, tam ju však nezobrali, tak sa stala učiteľkou materskej školy v Nitre. Deťom vyrábala rôzne pomôcky alebo hračky. Na oplátku si od ich vyslúžila vďačný úsmev.

Od roku 2006 pôsobí v Centra zdravia, ktoré poskytuje pobyty pre deti zo škôlok. Budova pôvodne slúžila ako malotriedka, no za pomoci mesta bola kompletne zrekonštruovaná. Práve Alena výrazne prispela k tomu, ako dnes Centrum vyzerá. S kolegyňami po škôlke pomaľovali detské motívy od výmyslu sveta a na steny povešali vlastné obrazy.

„S deťmi každý deň tvoríme. Skúšame nové techniky, spájame to s hrami, vytvárame si masky, ktorými sa doma chvália rodičom. Zo všetkého najradšej však majú maľovanie zážitkovou formou, keď niekam idú. Na spoločný velikánsky výkres nakreslia všetko, čo zažili a potom sa o tom zanietene rozprávame.“

S kamarátkami organizuje aj kurzy, kde sa môže prihlásiť každý, kto má v sebe určitý druh výtvarnosti, nezáležiac od veku či pohlavia. Najbližšie to bude kurz maľovania na hodváb. „Budeme maľovať jednoduché obrazce na hodváb natiahnutý na okne. Je to skvelá forma relaxu a zároveň môžete sami vytvoriť niečo, čím obdarujete blízkych.“

Rovnako, ako to učí svojich žiakov aj ona tvorí bez konkrétnych predlôh, maľuje srdcom. „Ja už ani neviem ako nanášam tie farby. Neviem koľkokrát miešam, ani čo miešam, jednoducho maľujem ako to cítim. Pre mňa to naozaj nie je technická záležitosť,“ smeje sa nadaná učiteľka.

Okrem detských motívov, maľuje rada kvetiny a anjelov. Kvetiny pretože miluje prírodu, pretvára ich do abstraktnejšej formy, aby boli iné ako napríklad na fotografiách. Ku anjelom sa dostala, keď odchádzala zo škôlky. Od kolegýň vtedy dostala na pamiatku keramického anjelika. Rozhodla sa podobného namaľovať a zapáčilo sa jej to natoľko, že ich vytvárala rôznymi technikami, od stierok, cez otláčanie až po špachtľovanie.

„Namaľovala som ich už toľko, že ľudia poznajú môj rukopis. Keď sa ma niekto opýta, či si môže si namaľovať „môjho anjela“, som celá nadšená, že som niekoho inšpirovala,“ prezrádza.

Za najväčšiu výzvu považuje ilustrovanie detskej knižky „V Trufaľkove u Jožka Troška“ od Jany Jančovičovej. Tiež učiteľka, ktorá sa vo voľnom čase venuje písaniu básni a detských poviedok sa na ňu obrátila s prosbou, či by neurobila ilustrácie do jej najnovšej knižky.

„Nebolo to vôbec ľahké, knihu som si musela viackrát prečítať, aby som vedela vychádzať z deja. Ilustrácie museli byť lákavé pre všetky deti, aj pre tie, ktoré ešte nevedia čítať. Vytvárajú si totiž príbehy na základe mojich obrázkov.