Dôchodca z Kopaníc, ktorý zachováva košikárske remeslo pre ďalšie generácie

„Predstavte si, že z nejakej trávy, slamy, dreva, drôtov, nitiek alebo iného prírodného materiálu dokážete vytvoriť niečo kultúrne, čo slúži vašim potrebám. A viete, čo ma najviac fascinuje a je to aj odkazom pre dnešnú dobu? Že tieto prúty nie sú nijako zaťažujúce pre životné prostredie. Sú obnoviteľné, jednoducho rozložiteľné a plnia svoj účel.“

Pán Ján je vyštudovaný zootechnik, no vyše tridsať rokov pracoval na železnici. Keď si na začiatku deväťdesiatych rokov kúpili s manželkou kravu, zistili, že nevedia zohnať pletený kôš, ktorý sa kedysi používal na dávkovanie krmiva pre dobytok. Nakoniec sa rozhodol, že si ho podľa rád kolegu skúsi upliesť sám.

„Takto som pred vyše tridsiatimi rokmi uplietol svoj prvý kôš. Veľmi ma zaujalo, že sa z niečoho tak jednoduchého, ako je vŕbové prútie, dá vytvoriť niečo také krásne.“

Aby sa košikárskemu remeslu priučil viac, vyhľadával informácie v odborných publikáciách a zaúčal sa u košikárskych majstrov. Z Česka si priniesol sadenice košikárskych vŕb, aby vysadil svoj prvý prútnik, teda šľachtený sad vŕb.

„Výroba a pestovanie prútia upadli na Slovensku do útlmu, keďže na výrobu košov sa začal používať plast. Košikárstvo tu bolo rozšírené do tridsiatych rokov 20. storočia. Ľudia na dedinách si koše nekupovali, pre vlastnú potrebu si ich zhotovovali sami. Bola to bežná znalosť každého gazdu,“ vysvetľuje Ján.

Aby toto remeslo zachoval, organizuje košikárske kurzy, kde účastníkov učí, ako si môžu materiál na výrobu košov dopestovať sami. Prichádzajú za ním žiaci, ktorí si ešte pamätajú, že ich otec, dedo či strýko kedysi plietli koše, alebo mladí ľudia, ktorí sa vracajú k naturálnemu spôsobu života. Chcú si vyrobiť úžitkové predmety z toho, čo ponúka príroda. Ku kurzom si Ján vytvoril vlastné vzdelávacie osnovy a od roku 2004 vyškolil 548 ľudí.

Košikárstvo ho chytilo natoľko, že dnes pletie denne aj 14 hodín. „Teraz som na dôchodku a konečne môžem byť košikár na plný úväzok“, hovorí s úsmevom. Od Ústredia ľudovej umeleckej tvorby získal titul majstra ľudovej umeleckej výroby, no ako sám hovorí, nehrdí sa tým. Udržiava remeslo, sadí vŕby a vedomosti posúva ďalším generáciám preto, lebo ho to baví.

V obci Vŕbovce na Myjave tento rok v spolupráci so starostom vysadil dvadsaťštyri odrôd košikárskych vŕb. Vytvorili tak genofond prútov, ktoré budú slúžiť nielen na pletenie, ale aj na rozmnožovanie. Zároveň plánuje rozbehnúť aj výskum o pestovaní prútia.

„Je to neuveriteľne veľký počin na záchranu košikárstva. Lebo nie je dôležité niečo začať, ale je dôležité niečo zachovať. Ak sa mi podarí zachovať košikárstvo a nadchnúť preň ďalších ľudí, ktorí pochopia, ako sú pre nás vŕby užitočné, splní sa mi sen.“