Nina Peráčková: Trénerka, ktorá pomáha hľadať nový domov psíkom z ulice

Nina odmalička hovorila, že raz bude veterinárkou. A naozaj išla študovať na strednú veterinárnu školu, odkiaľ pokračovala na veterinu v Košiciach. Tam sa však stretla s nepriateľským správaním zo strany spolužiakov, a tak sa z východu Slovenska vrátila do rodnej Bratislavy. V hlavnom meste odbor zmenila a začala so štúdiom marketingovej komunikácie.

Po vysokej škole sa spoznala s priateľom Martinom, ktorý je rovnako ako ona športovým nadšencom. Spoločne v Bratislave otvorili fitnescentrum, kde Nina začala viesť lekcie pole dance a flexibility. S rastúcou popularitou „fitka“ a pribúdajúcimi členmi dvojica organizovala večierky spojené so zbierkami peňazí – výťažok vždy išiel na pomoc niektorému z útulkov.

„Keď prišiel covid, môj zdravotný stav sa rapídne zhorši. Zistilo sa, že som mala 10 centimetrový nádor na maternici a výsledky z cytológie ukazovali podozrenie na rakovinu. Začala som skúšať rôzne typy liečby aj brať lieky. S priateľom sme dokonca odišli na dva mesiace na Srí Lanku na ajurvédsky pobyt, kde som mala sedem rôznych procedúr denne, no aj tak to išlo veľmi pomaly.“

Na fitko preto musela zabudnúť a namiesto pravidelných tréningov sa začala venovať najmä svojmu zdravotnému stavu. Pre niekoho, kto bol zvyknutý cvičiť od skorého rána, to však nebolo jednoduché.

„Spoločnosť mi robili aj naše dva psíky, no jeden z nich, bohužiaľ, zomrel, a tak sme sa rozhodli adoptovať si nového. Počas hľadania a prezerania inzerátov sme narazili na fenku so siedmymi šteniatkami, ktoré nemali ani dva týždne. Vtedy som si povedala, že je načase splniť si svoj detský sen a zrazu nám v byte v centra mesta pobehovalo deväť psíkov.“

Šteniatkam Nina venovala všetok svoj voľný čas a keďže vyštudovala marketing, rozhodla sa psíky nafotiť a v príspevkoch podrobne opísať, aké majú povahy a do akej rodiny by sa najlepšie hodili.

„Myslím, že veľmi pomohlo, že som na sociálnych sieťach zdieľala každodenný život s nimi – od momentu, ako nám ráno skočia do postele, cez to, ako si pýtajú jedlo až po jašenie sa vonku. K tomu som navyše pridávala aj naše vlastné poznatky či odporúčania – a zabralo to. Všetkým šteniatkam sme našli geniálne adoptívne rodiny,“ teši sa Nina.

Takto s Martinom začali spolupracovať s útulkom v Šali a počas dvoch rokov doma mali vyše 50 psov. Všetkým z nich našli domov. Adopcie sa väčšinou podarili do dvoch týždňov.

„Z útulkov mi zvykli zavolať so slovami: ,Ninka teraz ťa potrebujeme, prišli nám nové šteniatka.‘ A ja som zakaždým utekala. Tie príbehy nemali vždy šťastný koniec – niektoré psíky boli veľmi choré alebo mali zlé fyzické predispozície. Časti z nich sme pomohli, no pri iných sa nám to nepodarilo a zomreli. Veľakrát bolo brutálne psychicky a fyzicky náročné, keď sme k nim v noci vstávali, pretože nemohli zaspať alebo boli v bolestiach. No našťastie to dobré prevažuje,“ hovorí Nina.

Momentálne pomáhajú pani v útulku vo Veľkých Kapušanoch pri ukrajinských hraniciach. Organizujú zbierky, zdieľajú príbehy psíkov, ktorí hľadajú nový domov alebo posielajú balíky s materiálnou pomocou.

Ninin zdravotný stav sa, našťastie, už zlepšil, a tak môže znova trénovať. V budúcnosti však chce s dočasnou starostlivosťou o psíky určite pokračovať. Rozmýšľala aj o založení občianskeho združenia, kde by v týchto aktivitách pokračovala aj so psíkmi nájdenými na ulici alebo zachránenými zo zlých podmienok.

„Keďže sa mi za tie dva roky nazbieral slušný počet sledovateľov, chcem to využiť na dobrú vec a nič lepšie, ako toto, si neviem predstaviť,“ uzatvára Nina.