Veronika Kotradyová: Košičanka, ktorá mapuje, ako sa menia tradície v slovenských regiónoch

Dizajnérku a pedagogičku Veroniku Kotradyovú odvždy zaujímalo, čo je to „slovenský dizajn“ a ktoré prvky sú preň charakteristické a hlavne, prečo je také atraktívne sa ním obklopovať. Až v roku 2016 oslovila spolu s kolegyňami z Fakulty architektúry a dizajnu STU Michalou Lipkovou a Wandou Borysko etnologičku Zuzanu Beňuškovú zo Slovenskej akadémie vied a Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a antropológa Juraja Podobu z bratislavskej Univerzity Komenského.

„Obaja sa dlhodobo skúmajú materiálnu tradičnú kultúru. Neskôr sa ku mne pridali ďalší kolegovia a vytvorili sme deväťčlenný tím. Táto téma sa totiž dá skúmať len medziodborovo a každý z nás vynikal v niečom inom. Projekt sme nazvali Identita.sk,“ spomína si Veronika.

Najskôr si určili oblasti záujmu, ktoré budú skúmať. Dostali sa medzi nich architektúra a staviteľstvo, kultúra, príroda a tradičné poľnohospodárstvo, remeslo, zamestnanie a dizajn, a tiež stravovanie a tradičná kuchyňa. Teoreticky pripravení nasadli do mikrobusu robiť terénne výskumy po celom Slovensku s cieľom nazbierať čo najviac bodov záujmu priamo na mieste.

Zo sedemnástich regiónov stihli za tri roky prejsť deväť – zatiaľ. Skúmali, ako rozvíjať a interpretovať naše kultúrne dedičstvo a aké kreatívne stratégie pri tom použiť, aby sme v spojení so súčasným moderným dizajnom oživili naše tradičné produkty, služby a remeslá.

Vďaka osvetovým strediskám a regionálnym aktivistom sa dozvedeli, čo sa kde vyrába, aké príbehy formujú ten-ktorý región, čo je preň typické, na čo sú hrdí jeho obyvatelia hrdí a čo ich trápi.

„Organizovali sme aj diskusie, kde bolo vždy viacero záujmových a vekových skupín. Bola to silná skúsenosť. Pochopili sme, že tieto veci musíme robiť priamo v mestách a dedinách po Slovensku, nie vyvíjať niečo od stola v Bratislave,“ vraví Veronika.

Každý región zaujal výskumný tím niečím iným. Hont nazvali „našou spiacou krásavicou“, na Gemeri zasa cítili veľký vplyv baníctva a hutníctva nemeckých kolonistov, ktorí sa tam sťahovali kvôli baníctvu. Podpoľanie ich prekvapilo počtom majstrov a remeselníkov a zachovanými a zrekonštruovanými stavbami na lazoch. Najviac špecifické však pre nich bolo Záhorie, pripisujú to polohe medzi Rakúskom a Českom.

„Prekvapilo nás napríklad, že čičmiansky vzor považujeme za reprezentatívny pre celé Slovensko, hoci sa u nás vyskytuje len na domčekoch v Čičmanoch a štylizoval ho architekt Dušan Jurkovič v 20-tych rokoch 20.storočia,“ opisuje Veronika.

Keďže ich s kolegami zaujímala aj tradičná kuchyňa, ochutnali množstvo špecialít – od gemerských gúľ, cez liptovské droby až po tradičné hontianske svadobné jedlo. Zhodli sa na tom, že regionálnych jedál máme tak mnoho a tak rozmanitých, že by túto pestrosť mohlo byť viac vidieť aj v reštauráciách, kde sú zväčša len halušky, pirohy a lokše.

Získané informácie zbierajú v databáze na webe projektidentita.sk. „V rámci projektu bolo vyvinutých viacero experimentálnych výrobkov a zozbieraných produktov od remeselníkov, ktoré boli vystavené v Dizajn štúdiu ÚĽUV. Túto jeseň sa s projektom chystáme pokračovať, stále nám chýba osem regiónov a z predošlých máme množstvo nespracovaných informácií. Keď sme začínali, nevedela som, aká je táto téma hlboká a široká,“ hovorí iniciátorka projektu.