Pezinčanka, ktorá vytvorila dejepisnú hru, aby sa žiaci dozvedeli viac o živote starých rodičov

„Hru tvorí stošesťdesiat otvorených otázok, ktorých cieľom je podnietiť diskusiu v rodine. Nájdeme medzi nimi otázky každodennosti – aké mali starí rodičia detstvo, aká bola ich prvá pracovná skúsenosť alebo kam chodievali za kultúrou, ale aj náročnejšie témy, ktoré priamo odkazujú na obdobie totality. Hra tiež obsahuje akčné karty. Žiaci si môžu vytvoriť propagandistický plagát, obliecť sa do štýlu 70. rokov alebo si spolu so starými rodičmi pozrieť film z čias socializmu.“

Simona, vyštudovaná historička, chcela podporiť záujem mladých ľudí o dejiny a medzigeneračnú komunikáciu, aby sa mladí dozvedeli viac o nedávnej histórii Slovenska a o svojej rodine. Počas jej štúdia na Sokratovom inštitúte tak vznikla hra Mosty do minulosti, na ktorej spolupracovala s bývalými spolužiakmi z vysokej školy a redakciou portálu HistoryLab.

„Prototyp hry sme testovali v spolupráci so siedmimi učiteľmi, ktorí ju vyskúšali na svojich hodinách s deviatakmi. Hra sa tak už v testovacej fáze dostala do vyše 120 domácností naprieč Slovenskom. Následne sme žiakov poprosili o spätnú väzbu. Zisťovali sme, ktorá otázka sa ujala viac, ktorá menej, o čom rodinní príslušníci chceli hovoriť a čo už pre nich bolo nekomfortné,“ spomína si.

Až 80 percent žiakov uviedlo, že vďaka hre sa dozvedeli niečo nové o svojej rodine a po dlhej dobe sa lepšie porozprávali s rodičmi či starými rodičmi.

„V tejto dobe sa kvôli sociálnym médiám komunikácia tvárou v tvár vytráca. Častokrát chýbajú témy na spoločný rozhovor. Verím, že sa nám touto formou podarilo nejaké priniesť,“ vraví Simona.

Po tomto úspechu vytvorili s tímom finálnu verziu hry pre školy. Sústreďuje sa na obdobie od druhej polovice 20. storočia po nedávnu minulosť. Určená je primárne pre žiakov ôsmeho a deviateho ročníka základných škôl, ale vedia ju využiť aj stredoškoláci.

Samotnú hru dopĺňajú pracovné zošity pre žiakov. Tie slúžia ako rodinné kroniky, kde si žiaci môžu vytvoriť rodokmeň a zapísať príbehy zo života svojich rodinných príslušníkov. „Keď sa k nim v budúcnosti vrátia, môže to byť veľmi pekná spomienka.“

K hre je zostavená aj metodická príručka pre učiteľov, v ktorej nájdu odporúčania, ako hru používať. Žiaci dostanú zadania, ktoré vypracujú doma za pomoci rodiny. Na hodine majú neskôr možnosť odprezentovať svoje zistenia a vybrané rodinné príbehy, je to však na dobrovoľnej báze.

„Žiaci totiž môžu počas diskusií s rodinou otvoriť aj ťažké, dokonca tabuizované témy, o ktorých nebudú chcieť rozprávať pred spolužiakmi. To je úplne v poriadku. Dôležité je, že sa tieto informácie dozvedia oni sami. Zároveň by však aj na vyučovacej hodine mal byť vytvorený priestor na otvorenie diskusie medzi žiakmi. Učiteľ by mal túto diskusiu moderovať a doplniť ju o svoje poznatky k danej téme.“

Finálna verzia hry Mosty do minulosti vyšla v prvom náklade vďaka grantovej finančnej podpore v máji minulého roka. Dostala sa do dvadsiatich inštitúcií, predovšetkým na základné školy. Teraz sa Simona snaží nájsť spôsob, ako hru dostať medzi väčšie publikum.

„Chcem, aby sa mladí ľudia začali rozprávať so svojimi starými rodičmi. Pýtať sa na minulosť spočiatku nemusí byť pre študentov lákavé, no keď sa poriadne započúvajú do príbehov svojej rodiny, verím, že ich zaujmú a inšpirujú,“ uzatvára autorka projektu.

Motodickú príručku ku hre Mosty do minulosti a viac informácií o projekte nájdete na týchto stránkach.