Veronika Koníková: Pezinčanka, ktorá za mesiac vytvorila náhradný domov pre tri Ukrajinky a ich domácich miláčikov

Veronika vyrastala v rodine milujúcej zvieratá. Jej sestra má občianske združenie na pomoc zvieratám, rodičia si adoptovali viacero mačiek a aj ona sama dlhodobo spolupracuje s podobnými organizáciami. Preto keď na Ukrajine vypukla vojna, začali sa jej ozývať útulky z východného Slovenska. Apelovali na pomoc s množstvom psov a mačiek prichádzajúcich cez slovenské hranice.

„Keď sme cez hranice začali púšťať aj zvieratá, ľudia málokedy prichádzali s prepravkami a klietkami. Domácich maznáčikov mali často v batohoch, pod pazuchami alebo len na špagátiku. Miestny útulok, ktorý im pomáhal, minul už počas prvých dní vojny zásoby krmiva, určeného na pomoc.“

Veronika preto išla priamo na hranicu s Ukrajinou, kde v spolupráci s občianskym združením Zvierací ombudsman a tímom ďalších ľudí rozbehli pomoc v novo zriadenom hotspote. Zvieratám v ňom poskytovali krmivo, veterinárne ošetrenie, čipovanie a majiteľom sa snažili pomôcť s nájdením ubytovania. Narážali však na to, že štát a pomáhajúce organizácie poskytovali odídencom ubytovanie len bez zvierat. Súkromníci im zasa najčastejšie povolili maximálne jedného psa alebo mačku.

„V tom čase sa mi ozvala aj Dáša z Charkova, ktorá hľadala ubytovanie pre svoju mamu Olenu a ich deväť mačiek. Jedna členka združenia Zvierací ombudsman im ponúkla dočasný pobyt na jej chate v Čadci, čo však bolo komplikované. Nebola tam voda ani kúpeľňa a chata sa nachádzala ďaleko od obce. Vtedy som si povedala, že mám mesiac na to, aby som prišla s niečím iným, lebo takto to dlhodobo nepôjde,“ vysvetľuje Veronika.

Do svojich plánov zapojila aj zvyšok rodiny. S otcom sa dohodli, že na záhrade starej mamy postavia štyri mobilné domčeky a so sestrou naplánovali, kam ich umiestniť. Spravili si webovú stránku a založili zbierku, aby nápad zvládli ufinancovať. S darcovskou platformou sa dohodli na tom, že im bude peniaze uvoľňovať postupne, aby sa mohli pustiť hneď do práce.

„Ozvali sa nám dobrovoľníci aj ľudia ponúkajúci materiály alebo zariadenie do domčekov. Keď som prišla do stavebnín a vysvetlila, čo ideme robiť, dali mi na celý nákup zľavu, niečo som dokonca dostala aj grátis.“

Obec im zasa pomohla urýchliť administratívne povolenia a elektrárne vyšli novým domčekom v ústrety pri promptnom zavádzaní elektrickej prípojky.

Na pôvodnej záhrade tak behom mesiaca „vyrástli“ štyri prenosné kontajnerové domčeky s izbou, kúpeľňou, vybavenou kuchyňu a voliérou pre bezpečný výbeh mačiek. Do jedného z nich sa nasťahovala Olena, do druhého ďalšia odídenkyňa Tatiana.

Keď Veronika zverejnila oznam, že dva domčeky sú ešte voľné, schránku so správami od záujemcov mala „na prasknutie“. Bola medzi nimi aj Galina so svojimi dvadsiatimi siedmimi mačkami a dvoma psami.

Keďže by sa s toľkí spolu do jedného domu nezmestili, dostala Galina so zvieratami zvyšné dva domčeky. V jednom je izba a priestor pre mačky, v druhom kuchyňa, kúpeľňa a priestor pre psov. Medzi domami je postavená veľká voliéra, v ktorej sa mačky môžu hýbať.

„Počas tohto projektu som si uvedomila, koľko úžasných ľudí mám okolo seba a koľko dobra je dookola. Vždy, keď sme niečo potrebovali, stačilo rozhodiť siete a expresne sa to vyriešilo. Tento rok sme boli v šialenom tempe – od pondelka do nedele, od rána do večera. Ale keď som videla, že baby aj zvieratá sú úspešne nasťahované, stálo to za to. Navyše, sú veľmi pracovité, kopu vecí si porobili samy, len som im tam nechala materiál a sadu náradia,“ vraví Veronika.

Viac o projekte na 4domcekyza4tyzdne.com.