Aktivisti, ktorí v Pezinku sadia stromy

„Na jeseň a na jar sadíme stromy, cez leto budujeme dažďové záhrady, v mestskom parku vešiame búdky pre vtáky či netopiere a prenášame žaby z ciest do močiara. Nakúpili sme tiež fotopasce a rozmiestnili ich na miesta, kde sa tvoria nelegálne skládky.“

Vladislav Marušic sa vždy zaujímal o ochranu živočíchov a udržovanie biotopov na Slovensku. Sledoval výrub stromov a skúmal, kde bol potrebný a kde zasa zbytočný. Z času na čas satiež pridal ku skupinám, ktoré chodili čistiť nelegálne skládky v Pezinku a okolí.

„Tam som sa dal do reči sďalšími eko-nadšencami a začali sme vymýšľať nové projekty. Aby sme sa však mohli uchádzať o finančnú podporu, potrebovali sme zázemie. Na Vianoce 2019 sme si preto dali spoločný darček – vznik občianskeho združenia Zelená hliadka Pezinok,“ spomína si, ako sa dali dokopy s Marcelom Minarovičom, Mariánom Paulom a ďalšími dobrovoľníkmi.

Ich cieľom bolo každý mesiac vyčistiť jednu čiernu skládku. Neskôr pokračovali výsadbou stromov. Začali v obci Viničné, kde dosádzali chýbajúcu zeleň popri cyklotrase. Nasledovali Šenkvice, kde vďaka Zelenej hliadke pribudlo 70 nových stromov.

„Stromy sadíme kvôli klimatickej zmene, pretože situácia je čoraz vážnejšia. Vždy potrebujeme povolenie od vlastníkov pozemku.Niekedy je to obec, inokedy družstvo, ale už sa nám ozvali aj súkromníci, ktorí majú kus poľa, či by sme tam niečo nezasadili.“

Zelená hliadka má pravidlo, že stromy môžu pribudnúť len na miestach, ktorým z pohľadu ochrany a rozvoja prírody pomôžu. Napríklad nie na lúkach, kde sú kvety či iné rastliny. Naopak, novovysadené stromy sú v poriadku na poliach alebo prázdnych miestach pri ceste.Odkedy pred troma rokmi začali s výsadbou, v okolí pribudlo štyristo nových stromov.

Na dvoch základných školách v Pezinku vybudovali dve dažďové záhrady a pokiaľ sa osvedčia, pribudne ich aj viac. Chcú mestu ukázať, ako zabrániť tomu, aby voda odtiekla do kanalizácie.

„V Pezinku máme problém, že keď je kanalizácia preplnená, voda sa vypúšťa do potoka. A spolu s ňou aj splašky, kvôli ktorým sa otrávia ryby v potoku. Preplneniu sa pritom dá zabrániť jednoducho. Dažďovú vodu odchytíme a zúžitkujeme na polievanie záhrad,“ vysvetľuje Vladislav.

Rínu, ktorá išla zo strechy, nasmerovali do vykopanej jamy, do ktorej následne nasadili vodomilné rastliny. Takto ich zavlažuje dažďová voda. V lete však musia ustriehnuť, aby rastliny neuschli a nezdvädli, ak by boli dlhé suchá.

Zelená hliadka využila, že mnohé záhrady sa nachádzajú na dvoroch základných škôl. Ich aktivity tak spojili s environmentálnou výchovou. K záhrade pridali tabule, na ktorých vysvetľujú, čo je biodiverzita, prečo sa oplatízbieraťdažďovú vodu a pridali tipy, ako chrániť životné prostredie.

Tabule sú písané tak, aby im deti porozumeli aj bez hlbšieho výkladu. Učiteľom však navrhli, aby hodiny prírodovedy či biológie absolvovali vonku a preberané témy ilustrovali na konkrétnych príkladoch.

„Verejné diskusie ani debaty neorganizujeme.Edukovať a informovať o našich akciách sa snažíme cez webstránku a sociálne siete. V realite sa však zakaždým zapojí menej ľudí,než saich online prihlási. Paradoxne, keď neskôr uverejníme fotky, vždy majú veľký ohlas. Boli by sme ale radšej, keby boli Pezinčania aktívnejší v offline priestore,“ vraví Vladislav.

Ich poslednou aktivitou bola výsadba Mestského sadu Rozálka, kde umiestnili sto ovocných stromov. Do akcie sa zapojilo až 70 jednotlivcov a rodín.

„My v našej bubline sme síce spokojní, no vnímame, že na Slovensku a vo svete sa o ochrane klímy a biodiverzity veľa píše a rozpráva, na výsledkoch to však veľa nevidno. Treba sa inšpirovať a okrem klasického recyklovania a obmedzenia plastov je potrebné začať sadiť stromy a zadržiavať vodu,“ uzatvára spoluzakladateľ pezinskej Zelenej hliadky.