Partia umelcov rozvíja v Sečovciach kreativitu detí z vylúčených komunít

„Stretávajú sa tam dva kontrastné svety. My prichádzame zo sveta konzumu a štruktúry a snažíme sa byť chvíľu s ľuďmi, pre ktorých je veľkou hodnotou pocit slobody. Nie je to teda len o tvorbe spoločného diela, ale aj o vzájomnej reflexii spoločenských hodnôt a ideálov.“

V polovici augusta ležalo v sečovskej osade na zemi veľké biele plátno, okolo ktorého čupela hŕba detí. V ruke mali farby, ktorými látku podľa ľubovôle pomaľovali. Potom z nej lektorky vystrihli dámske šaty a dievčatá sa do nich obliekli ako modelky.

Popri tom spolu s kamarátmi z nastrihaných tričiek vyplietali obrazy, veľa tancovali a pretekali sa pri pohybových hrách. Nie je to pritom prvý rok, čo sa deti z vylúčenej komunity v Sečovciach tešia z takéhoto spestrenia leta.

Združenie Art Aktivista pre nich podobné maliarsko-kreatívne workshopy organizuje od roku 2014. „Len nedávno som si uvedomil, koľko rokov odvtedy ubehlo,“ hovorí umelec a filmár Tomáš Rafa, ktorý je hlavným iniciátorom aktivít v osade.

S kolegami Janou Pohankovou a Marekom Halászom, no najmä s deťmi samotnými, za tie roky stihli skrášliť vnútra bytoviek, oživiť ich fasádu či vytvoriť drevené konštrukcie, ktoré neskôr slúžili ako preliezačky.

Na workshopy si prizývajú artereapeutky, ktoré vedia, ako v deťoch citlivo rozvíjať maliarske zručnosti, aj začínajúcich externých umelcov. Tí môžu vďaka času strávenému v komunite skúsiť dať svojej tvorbe sociálny presah.

„Je to veľmi inšpiratívne. Z rozhovorov s umeleckými rezidentmi a rezidentkami mám pocit, že táto spolupráca je pre nich dôležitou reflexiou,“ vraví Rafa, no dodáva, že spoločné dni v Sečovciach nie sú iba o umení.

„Obyvateľom vždy donesieme fotky z predchádzajúceho roka. Keď niekomu spravíme portrét, počíta s tým, že ho na ďalší rok dostane. Znamená to, že už je medzi nami vybudovaná nejaká dôvera. Ľudia si dávajú naše fotografie do obrazov a robia si z nich rodinné albumy. Tie návštevy teda majú viacero vrstiev.“

Práve s fotkami a filmami zo starších workshopov má Rafa spojený jeden z jeho najsilnejších zážitkov v komunite. Jeden rok ich premietali na stenu miestnej bytovky.

„Bol to obrovský formát, projektor sme vtedy mali na streche auta. Spoločné pozeranie trvalo asi dve hodiny a boli tam stovky ľudí. Malo to neopakovateľnú atmosféru,“ spomína si.

Viac na: artaktivista.sk alebo Facebooku.