Komárňanka, ktorá po vzore Dánska zriadila na bratislavskom gymnáziu recyklačnú stanicu

„Uvedomila som si, že všetci máme doma nejaké veci, ktoré už nepotrebujeme, no nevieme, čo s nimi. Uskladníme ich niekam do pivnice alebo garáže a iba ich obkračujeme. Takto ich ľudia môžu doniesť do výmennej stanice, kde si ich zoberie niekto, komu sa zídu.“

Diana dlhodobo žije v dánskej Kodani, kde si na uliciach začala všímať „recyklačné centrá“, ktoré na Slovensku nikdy nevidela. Sú to akési malé búdky, kam človek doniesol veci, ktoré už nepotreboval a niekto iný si ich odtiaľ mohol vziať, poprípade vymeniť za niečo iné.

Úplne ju to nadchlo a povedala si, že také niečo musí raz zrealizovať aj na Slovensku. Vtedy však ani netušila, že tento svoj nápad dotiahne do zdarného konca.

„Po pár rokoch som sa do toho chcela pustiť, no rozmýšľala som, akou cestou ísť. Dozvedela som sa o Sokratovom inštitúte, no myslela som si, že na niečo také som už stará. Našťastie som zistila, že ponúkajú aj program pre absolventov vysokých škôl, ktorí budú počas roka pracovať na svojom projekte. Tento môj projekt bol jasný už pár rokov, takže som sa prihlásila a vybrali ma,“ spomína si Diana.

Zo začiatku chcela svoj projekt spraviť na úrovni mesta a začať prvou výmennou búdkou v jej rodnom Komárne. Nakoniec sa však rozhodla, že na úvod to skúsi v menšom, a tak si vybrala Gymnázium Juraja Hronca v Bratislave, kde predtým absolvovala dvojročný medzinárodný program.

„Urobila som si anketu medzi mojimi známymi a ich známymi, aby som zistila, či majú doma veci, ktoré síce viac nepotrebujú, no stále sú plne funkčné, tiež a aké s nimi majú plány do budúcna. Z dotazníka vyšlo, že takýchto vecí majú viac než dosť, no nevedia, čo s nimi a je im ľúto vyhodiť ich.“

Takto sa jej potvrdilo, že recyklačný výmenník by ľudia využívali. Išla preto za vedením školy a predstavila im svoj projekt. Keďže gymnázium podporuje eko nápady, získala si dôveru vedenia, ktoré ju následne spojilo so žiackou školskou radou. V spolupráci s ňou Diana zorganizovala výzvu, vďaka ktorej spoznala študentky, ktoré sa do projektu zapojili tiež.

Situáciu však komplikovala korona. Raz do školy chodilo, inokedy nechodilo, potom niektorí chodili a ostatní zasa nie. A preto, hoci bolo všetko nachystané už v novembri minulého roku, výmennú búdku spustili až nedávno v apríli.

„Úplne prvé veci priniesla pani zástupkyňa Renáta Karácsonyová. Tú sme hneď odfotili a pridali na náš Instagram, aby aj ostatní v škole videli, čo plánujeme. Potom sa to rozbehlo a pridali sa ďalší – študenti, učitelia aj ostatní zamestnanci školy.“

Na škole sa okrem toho podarilo zorganizovať dva „swapy“, teda výmeny oblečenia. Ľudia však nosia svoje kúsky odevov do výmennej búdky často aj bez „swapov“.

„Okrem oblečenia sme tu už mali hocičo. Knihy, bižutériu, doplnky do domácnosti, kuchynské pomôcky, kozmetiku, nedávno som tam zahliadla elektrické nátačky na vlasy. Sem-tam sa objaví nábytok, hračky či spoločenské hry. Celkom absurditou bol veľký porcelánový kôň, ktorý si ale relatívne rýchlo našiel nových majiteľov. Raz chalani doniesli rožok zo supermarketu, ktorý porovnávali s rožkami z iných obchodov. Natočili vtipné videá, ktoré zaujali verejnosť, no s nami to až tak nesúvisí. Búdka nie je určená na čerstvé jedlo, nanajvyš na nejaké suché potraviny.“

Cez leto si dávajú pauzu, no v septembri s dobrovoľníkmi plánujú sériu workshopov, kde by sa s ostatnými školami na Slovensku podelili o to, ako takýto výmenník postaviť.

„Viem si predstaviť, že by to fungovalo vo viacerých školách po Slovensku a neskôr možno aj niekde v uliciach. V Dánsku je to niečo veľmi bežné, prechádzate sa mestom a takéto domčeky nájdete kade-tade. Možno by tu ľudia boli zo začiatku prekvapení, no verím, že časom by si zvykli,“ hovorí Diana.

Instagram školskej recyklačnej stanice nájdete tu.