Umelec, ktorý skrášľuje košický verejný priestor

„Rád tvorím veci, kde je symbolika jasná každému. Skrátka, uchopiť nejakú tému alebo problém a odkomunikovať ho spôsobom, ktorý zaujme aj ľudí mimo vašej bubliny.“

Igor študoval na Karlovej Univerzite v Prahe. Na internáte mal akčnú partiu, s ktorou sa začali zúčastňovať rôznych streetart workshopov a dielničiek. Hoci nikto z nich predtým umenie neštudoval ani sa mu nevenoval, zaujalo ich to natoľko, že začali skrášľovať internát aj mestskú časť, kde bývali.

„Prvým impulzom boli vysokoškolské časy, no vtedy to bola taká voľnočasová radosť. V roku 2013 som sa však vrátil do rodných Košíc. V tom čase bolo mesto držiteľom titulu Európske hlavné mesto kultúry, čiže výrazne kultúrne ožilo.“

Aj keď sa konalo veľa vernisáži, predstavení aj výstav, Igor mal pocit, že košická umelecká scéna je trošku uzavretá a väčšina udalostí sa odohráva v interiéroch. Chýbalo mu niečo otvorené pre širokú verejnosť. Začal preto vymýšľať nové výstupy, aby len nekritizoval, ale sám niečím prispel.

„Povedal som si: ak sa ti to nepáči, sprav niečo vlastné. Prišiel som s nejakými nálepkami a slovnými hračkami, no prvý veľký ohlas zaznamenal až projekt Bubliny. Pohral som sa s autobusovými zastávkami, kde som vo výške hláv čakajúcich zavesil konverzačné bubliny, aby čakajúcich zasadil do fiktívnych konverzácií. Projekt reagoval na anonymitu a ľahostajnosť v mestách, keď sa ľudia stretávajú (nielen) na zastávkach, no nevymenia si ani len pár zdvorilých slov.“

Okrem menších grafík a projektov sa každý rok snaží prísť aj s niečím väčším, čo zásadnejšie pretvorí košický verejný priestor. Za spomenutie stojí zatopený podchod, ktorý premenil na oázu plnú rastlín a zvierat alebo staré prašiaky na koberce. Tým dal nový život tak, že ich pomaľoval, niektoré premenil na hojdačky pre deti, na iné zas povešal obrazy alebo kvetináče.

„Mám rád projekty, ktoré majú spoločenský význam a dopad. V Košiciach máme taký malý svah, kde vždy na jar vysadia nejaký nápis z kvetov. V roku 2017 sme spolu s Jankom Gálikom a Jakubom Ivančom predbehli mesto a vysadili sme nápis korupcia. Chceli sme poukázať na to, že v Košiciach rastie korupcia a otvoriť diskusiu medzi ľuďmi. Myslím, že sa nám to podarilo.“

Niektoré Igorove projekty zožali úspech aj v zahraničí. Napríklad, Typografia duševných porúch bola publikovaná na weboch a časopisoch vo vyše dvadsiatich krajinách sveta.

„Na podobe písmen a názvov ukazujem symptómy rôznych chorôb. Myslím, že to vypálilo tak dobre, pretože je to univerzálna téma a stretávame sa s ňou v celom svete,“ vysvetľuje umelec, ktorého pri tvorbe projektu inšpirovala stará mama trpiaca Alzheimerom.

Do ďalších aktivít ho motivuje pozitívna spätná väzba od Košičanov aj od návštevníkov mesta. „Ak to ľudí nejako zaujalo, inšpirovalo alebo ich to nakoplo do vlastných aktivít, je to pre mňa pocit zadosťučinenia,“ hovorí Igor Kupec, ktorý momentálne plánuje ďalší projekt v uliciach Košíc, no teraz o tom nemôže prezradiť viac.