Kamarátky, ktoré posielajú osamelým dôchodcom lásku v krabici od topánok

„Cítime lásku z každej jednej krabice. Keď vidíme ich vnútro, to, ako voňajú a ako si na nich ľudia dali záležať, je to ako psychoterapia. Z tohto dobra čerpáme energiu celý rok.“

Jana žila ešte v Rakúsku, keď uvidela scénu, vďaka ktorej majú tisíce slovenských seniorov krajšie Vianoce. Raz večer, akurát sa vracala domov z práce, zbadala kráčať ku kostolu malé dievčatko. V ruke malo krabicu od topánok, ktorá bola obviazaná mašľou a trčal z nej plyšák.

Tento obraz sa jej pripomenul o pár rokov neskôr, keď navštevovala v nemocnici svoju chorú mamu. Na lôžku s ňou bolo mnoho starších ľudí, ku ktorým však nikto nechodil.

„Potrebovala som v tomto ťažkom období zamerať niekam pozornosť. Navyše, robilo mi dobre pomáhať druhým,“ spomína si dnes. A tak založila fejsbukovú skupinu, kde poprosila priateľov, aby naplnili krabice od topánok drobnosťami pre 30 osamelých seniorov zo Senca.

Niečím sladkým i slaným, ponožkami, čajom, krížovkami, a tiež čímsi hrejivým od srdca. Odpovedí bolo toľko, že na nich nestíhala reagovať. Vtedy sa jej ozvala Silvia, s ktorou dali spontánnemu nápadu systém. Ešte v tie Vianoce napokon urobili radosť 700 seniorom.

Odvtedy uplynuli tri roky a počet krabíc s darčekmi narástol na takmer 100-tisíc. Dvojici medzičasom pomáhajú koordinátori z celého Slovenska. Vyzdvihujú balíčky zo zberných miest, kam ich nosia ľudia, ktorí chcú dôchodcov obdarovať.

Pomocníci nechajú škatuľky chvíľu v „karanténe“, potom ich skontrolujú a nanovo prelepia. Neskôr ich odnesú do domovov seniorov, kde kvôli bezpečnosti opäť ostanú pár dní len tak ležať. Dôchodcovia ich dostanú na Štedrý deň.

„Najsilnejšie momenty, ktoré v nás zostali, boli z osobných odovzdávok pred pandémiou. Máme však aj sprostredkované reakcie od ľudí, ktorí v týchto zariadeniach pracujú dnes,“ hovorí Jana.

Spomína si, ako sa jeden zo starkých dojal, keď našiel v krabici papuče. Jeho pôvodné sa totiž týždeň predtým roztrhli a nevedel, ako sa dostane k novým.

„Alebo si pamätám, ako jeden z pracovníkov v seneckom domove začal hrať na flaute. Spolu so seniormi sme spievali a keď sa ,hrabkali‘ v krabičkách, žiarili im oči. Bolo to pekné.“

Viac na kolkolasky.sk alebo Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok.