Bystričan, ktorý pomáha zachrániť Medený hámor

„Fascinujú ma na tom tie príbehy a potenciál, cez ktorý sa dá posilniť identita mesta a vzťah ľudí k nemu.“

V roku 2008 sa kus Banskej Bystrice objavil – v Afrike. Ťažiari diamantov narazili pri pobreží Namíbie na 500 ročný vrak portugalskej lode. Keď ho vyhrabali z morského piesku, našli dnu zlaté mince, delá a množstvo medi. Ako neskôr zistili, tá pochádza z bystrického regiónu.

„Príde mi to neuveriteľne silný príbeh,“ hovorí Juraj a pokračuje. „V kopcoch okolo Bystrice sa ťažila meď. Doniesli ju do medeného hámra, ktorý bol poháňaný ekologicky vodou z potoka. Kov tepelne spracovali a tento polotovar išiel ďalej do sveta.“

Hámor vznikol koncom 15. storočia. Patril k mediarskemu podniku, ktorý založil spišský mešťan Ján Thurzo a bankár Jakob Fugger, jeden z najbohatších Európanov. Ich cesty sa neskôr rozišli, výroba v hámri však pokračovala pol tisícročia. Skončila v roku 1991.

„V Banskej Bystrici je to jedna z posledných technických pamiatok a stôp banskej minulosti. Mesto síce nesie v názve, že je ‚banské‘, no postupom času sme si zlikvidovali, čo sa dalo.“ To hrozí aj areálu Medeného hámra, ktorý už roky chátra.

Juraj s priateľmi sa ho preto pokúšajú zachrániť. Jeho príbeh s hámrom odštartoval v roku 2017, kedy s kamarátkou Natáliou Michalovou a Čiernymi dierami mapovali miestne technické pamiatky. „Vzrušujúca detektívka sa pre mňa začala,” napísal o tom neskôr.

Túto jar založili občianske združenie. K dvojici sa pridala architekta Lívia Gažová a odborníčka na cestovný ruch Iveta Niňajová. Banská Bystrica plánuje kúpiť od súkromníka najstaršiu časť hámra, primátor k tomu vytvoril pracovnú skupinu. Štvorica chce mestu pomôcť s otázkou, ako do objektu opäť vliať život.

„Pre nás je jediná cesta participatívny proces. Musí to byť nezávislý kvalitný výskum so zapojením verejnosti, odborníkov, relevantných inštitúcií a zainteresovaných strán. Tak prídeme na to, čo by mohla byť vízia tohto miesta,“ vraví Juraj.

Nedávno s tým začali. Cez web sa pýtajú obyvateľov, čo pre nich hámor znamená a ako by v ňom chceli tráviť čas o desať rokov. Zorganizovali komentovanú prehliadky areálu aj kino-večer, na ktorom divákom ponúkli film o príbehu 500 ročnej portugalskej lode.

Pridala sa k nim aj Štátna vedecká knižnica. Vo svojich priestoroch vystavila práce študentov, ktoré ukazujú, ako si nový hámor predstavujú oni.

„Výsledkom toho celého by mal byť všeobecne akceptovaný zámer o budúcej podobe hámra. A ten by sa mohol stať podkladom pre architektonickú súťaž,“ vysvetľuje Juraj.

Mimochodom, mediarska pamiatka nie je prvou, ktorej venuje svoj čas. V minulosti pomáhal s oživením bystrického amfiteátra, ktorý funguje dodnes. Odkiaľ berie motiváciu?

Juraj – inak vášnivý gitarista - skloní hlavu a vezme si pár sekúnd na rozmyslenie. „Neviem, či je na to nejaká odpoveď,“ odvetí.

„Každý chce po sebe vidieť výsledky a robiť niečo, čo ho baví a dáva mu to zmysel. Miest, ktoré majú príbehy, je čoraz menej. Verím ale, že ide trend, kedy začnú mať opäť svoju hodnotu.”