Prvú májovú sobotu otvára múzeum vysťahovalectva Slovákov do Ameriky

„Ja som tomu múzeu úplne prepadol. Dokonca som raz išiel do Ameriky len na otočku. Bola tam pani, ktorá mi chcela venovať zbierku po jej slovenských príslušníkoch, no mala podmienku – veci mi dá len z ruky do ruky. Stretli sme sa na letisku, dala mi zbierku a mohol som letieť naspäť.“

O Martinovi Bystriny prvýkrát písali v júli 2021, odvtedy sa mu podarilo zozbierať viac než 4-tisíc artefaktov po našich krajanoch, ktorí emigrovali do Ameriky. A nielen zozbierať, ale aj vystaviť. Preto už budúcu sobotu 6. mája otvorí pre verejnosť múzeum vysťahovalectva amerických Slovákov Kasigarda.

„Odkedy sme sa spolu rozprávali naposledy, aj vďaka príbehu na Bystrinách sa mi ozvalo množstvo ľudí zo Slovenska aj Ameriky, takže som viackrát cestoval hore-dole. Chceli mi porozprávať ich rodinné príbehy, ukázať, že aj oni sú z migrantského prostredia a venovať múzeu dedičstvo po ich predkoch, ktorí odišli za veľkú mláku. Táto myšlienka sa stretla s ešte väčším nadšením, ako som očakával,“ hovorí Martin.

Múzeum bude sídliť v Harajdovej chyži – amerikánskom dome v obci Ťahyňa na východe Slovenska. V roku 1892 ju postavil Andrej Harajda z peňazí, ktoré si priniesol z Ameriky. „Je to krásny priestor, ktorý dokumentuje príbeh vysťahovaleckej dediny. Ľudia nechápali, prečo to robím tu, vraj to je pánu bohu za chrbtom. Ale našinci neemigrovali z Bratislavy či Trnavy, ale z týchto malých dediniek,“ vysvetľuje docent histórie.

Harajdova chyža je príkladom klasického zemplínskeho domu z minulosti. Skladá sa z troch miestností – príkľetu, čiže predsiene, prednej chyže a zadnej chyže. Martin s kolegami dom zrekonštruovali a spravili z neho múzeum, ktorého veľkú časť tvorí expozícia amerických Slovákov, bojujúcich v americkej armáde. Nájdeme tam ich výstroj, rovnošaty aj medaily vďaky.

No v Kasigarde sú vystavené aj uniformy Slovákov bojujúcich v Štefánikových légiách vo Francúzsku, druhý originál Pittsburskej dohody, ktorou Česi a Slováci deklarovali vznik Československa či vitráže z amerických kostolov. Najnovšie do nej pribudol aj „kufor premeny“, ktorý dokumentuje prerod Slováka z Ťahyne na Američana – najmä, čo sa týka oblečenia a doplnkov.

„V prednej chyži je vitrína slovenských novín písaných v Amerike. Je ich okolo šesťdesiat a som si istý, že ešte mnohé chýbajú. Na druhej strane je obrovská maľba, ktorú sa nám podarilo získať z kostola sv. Štefana v Pensylvánii. Odkúpil som ju, keď kostol zbúrali – volá sa Jesus and the miners, teda Ježiš a baníci,“ vysvetľuje Martin.

Martin volá ich múzeum dielom covidu, pretože práve vtedy sa zrodil nápad vytvoriť ho. Obe jeho staré mamy sa narodili v Amerike a starí otcovia v nej zomreli. Celý ich život bol ovplyvnený migráciou, a tak Martin berie Kasigardu ako splatenie dlhu im a mnohým ďalším.

„Celé Slovensko je migrantská krajina. Tretina národa nám migrovala a zrazu keď k nám prichádzali Ukrajinci, mali sme ohromný problém. Myslel som si, že sa od hanby prepadnem pod zem. Možno sa to vďaka tomuto múzeu aspoň o niečo zlepší, veľmi v to dúfam. Preto vás všetkých 6. mája srdečne pozývam – príďte sa pozrieť. S mojím tímom dvoch profesionálnych múzejníčok sme sa nadreli až-až, takže to bude stáť za to!“