Historik, ktorý dokumentuje vysťahovalectvo a dedičstvo Slovákov v Amerike

„Vieme veľa o Francúzskej revolúcii, Napoleonových výpravách, ale o osudoch našich vysťahovalcov nevieme takmer nič. To bol hlavný dôvod, prečo som sa rozhodol zriadiť prvé slovenské múzeum vysťahovalectva.“

Martin vyučuje históriu na Prešovskej univerzite. Raz, keď zostavoval vlastný rodokmeň, so záujmom zistil, že každá vetva jeho rodiny bola nejakým spôsobom spojená s vysťahovalectvom. Práve to obrátilo jeho pozornosť na tému emigrácie ľudí zo Slovenska do Severnej Ameriky.

Zistil, že jeho predkovia žili vyše 400 rokov v dedinke Ťahyňa na východnom Slovensku. Oblasť je dnes súčasťou obce Pavlovce nad Uhom, počas posledných 150 rokov bola značne zasiahnutá vysťahovalectvom.

„Odišiel snáď každý, kto mal zdravé ruky a nohy. Je to strašné. Pritom je tam veľmi úrodná zem a krásna krajina. Čím ďalej, tým viac som sa začal venovať tomu, ako pozdvihnúť toto územie a ukázať, že migrácia a vysťahovalectvo sú bytostnou súčasťou slovenských dejín.“

V Ťahyni, odkiaľ pochádzal jeho otec, objavil „amerikánsky dom“. Postavil ho v roku 1892 Andrej Harajda za zarobené peniaze po návrate z Ameriky. Martin zdokumentoval históriu tejto budovy a podal žiadosť o zápis medzi národné kultúrne pamiatky. Podarilo sa a dnes v ňom pracuje na zriadení múzea vysťahovalectva.

„Kde inde, ak nie v amerikánskom dome, kde inde, ak nie na Východnom Slovensku a kde inde, ak nie v dedine, z ktorej takmer každý odišiel do Ameriky?“

Múzeu dal príznačný názov – Kasigarda, čo je slovenská skomolenina anglického Castle Garden, prvého imigračného centra na východnom pobreží Ameriky. Dnes má takmer každý na východe Slovenska časť rodiny v Amerike alebo predka, ktorý v nej bol.

Slováci tam osídľovali najmä údolia riek a priemyselné centrá. Na miestach, kde sa usadili, stavali kostoly, zakladali spolky a vydávali krajanské noviny a časopisy. Pracovali aj 6 dní v týždni a keď si čo-to zarobili, mnohí sa vracali domov. Doma za zarobené peniaze kúpili pôdu a postavili dom.

Martin za morom zmapoval 650 katolíckych a evanjelických kostolov, niekoľko stovák slovenských aj rusínskych spolkov, a tiež 274 novín a časopisov. „Je neuveriteľné, aké bohatstvo zanechali Slováci v Amerike a nechápem, že taký národ ako Slovensko doposiaľ nemá kompletné zbierky.“ So zbieraním materiálu pre múzeum mu pomáhajú známi a rodina v zámorí. Z múzea sú nadšení aj samotní obyvatelia Ťahyne.

Aktuálne „Harajdovu chyžu“ rekonštruujú, múzeum v nej plánujú otvoriť budúci rok. Zatiaľ je dostupné aspoň online. Martin ešte plánuje vytvoriť online expozíciu Slovákov v americkej armáde a pracovať na zdokumentovaní cestovných trás, akými sa Slováci kedysi vydávali za oceán.

„Ľudia vtedy neodchádzali iba kvôli chudobe či národnostnému útlaku, ale najmä za vidinou lepšieho života. Ísť do Ameriky bola kedysi ,móda' a veľké dobrodružstvo. Dnes je to podobné, no s jedným rozdielom. Vtedy sa ľudia vracali späť. Dnes vidím skôr opačný efekt.

Mali by sme sa naučiť mať radi našu krajinu. Pečené holuby nám ani v Amerike, ani na Slovensku nebudú padať do úst len tak samé od seba. Cítim voči mojej krajine dlh za to všetko, čo mi dala a snažím sa aspoň takto jej to vrátiť.“

Viac na kasigarda.sk