Budimírčanka vytvára vo svojej obci komunitu rodičov s deťmi

„Ak chceme, aby sa aj ľudia z dedín zapájali do miestneho života, tak toto je cesta – ukazovať už deťom, že ak nám tu niečo chýba, môžeme si to spoločne vytvoriť.“

Budimír je „predmestím“ Košíc, dedinka je od nich vzdialená len dvanásť kilometrov. Žofka sa sem s manželom prisťahovala pred pár rokmi podobne ako iné mladé rodiny. Takto sa tu zrazu ocitli pôvodní domáci a novo-prisťahovalci, ktorí sa navzájom nepoznali.

„Prirodzene nám tu chýbal priestor, kde by sme mohli chodievať s deťmi. Kde by sme ich mohli zaujímavým spôsobom rozvíjať, a zároveň sa stretávať a spoznávať. Chceli sme vytvoriť spoločnú komunitu, aby aj naše deti mohli vyrastať v partii kamarátov, chodiť spolu do škôlky a školy.“

Manželia Teplickí neskôr spoznali ďalšie dve rodiny s podobnou túžbou i chuťou niečo robiť. A tak sa začali stretávať. Na Vianoce pripravovali ozdoby u jedných, medovníčky piekli u druhých a zrazu zistili, že sa ich v jednej domácnosti zišlo aj dvadsať. Vtedy ich napadlo, že by možno bolo fajn robiť niečo také pre všetkých v dedine.

Založili teda občianske združenie Budimírska banda a s ním aj komunitný priestor, ktorý nazvali Naša chyža. Obec im dala do prenájmu priestor bývalej krčmy, ktorá v tom čase končila. Ten si pomocou grantov sami zariadili.

Aktivity pre deti vymysleli tak, aby ich zvládali utiahnuť vo voľnom čase. Spočiatku mávali každý týždeň jeden hlavný krúžok. Keď sa k nim pridávali ďalšie mamky, ktoré chceli robiť niečo pre druhých, vznikal postupne ďalší program. Po čase tak v jeden mesiac mali kuchársky, vedátorsky aj športový krúžok, k tomu tvorivé dielne a tanečné zábavy pre deti.

V lete organizovali stanovačky za dedinou, denné tábory, a tiež spoločné čítanie kníh. Vytvorili náučný chodník o rastlinách a zvieratách, vybudovali malú knižnicu. Oživili dokonca aj miestne divadlo – nacvičili hru o troch prasiatkach a líške, ktorá mala veľký úspech. Založili komunitné kino, kde zvykli pred koronou premietať. Na detský film im prišlo aj 70 ľudí.

„Som hrdá na to, že sa rodičia dali takto dokopy,“ teší sa Žofka. „Do aktivít sme sa totiž okrem detí snažili zapájať aj ich. Nechceli sme, aby nám deti len ,odovzdali'. Išlo nám o to, aby vznikala komunita priateľov. Aby sme si pomáhali a spoločne odovzdávali deťom naše vedomosti či skúsenosti.“

Najväčšiu návštevnosť mal rodinný Silvester, zišlo sa na ňom aj 130 Budimírčanov. Na niektoré krúžky chodilo počas týždňa 10 detí, víkendové akcie však pritiahli aj 250 ľudí. Odozva je výborná, domáci sa tešia, že sa v obci niečo robí. Dokonca k nim začali chodievať aj ľudia z okolitých dedín.

„Pre mňa to je taký malý splnený sen. Veľmi ma nabíja energiou, ak ľudia prídu a cítia sa dobre. Zároveň ma baví užívať si čas s deťmi a pozorovať, ako prostredníctvom aktivít objavujú svet. Je pre mňa fascinujúce, ako nás deti dokážu vrátiť k úžasu z toho, ako funguje svet. My dospelí to už berieme automaticky. Vždy ma nabili energiou momenty, keď som videla, ako sa deti tešia, keď sa im nechcelo ísť domov alebo keď sa mamky pýtali, kedy budú môcť prísť znova,“ usmieva sa Žofka.

Dnes je Naša chyža v štádiu hľadania nových priestorov. V lete plánujú organizovať aktivity najmä vonku, chystajú letné kino a turistické výlety s deťmi v okolí.

„V mnohých obciach pri veľkých mestách je možno podobná situácia. Rodiny sa sťahujú do domov, no trávia celý deň v práci a majú malý priestor navzájom sa zoznámiť. Je mi ľúto, keď je v obci cítiť rozdiel medzi domácimi a ,prisťahovalcami'. Práve toto sme sa snažili citlivo zmazať. Keď teraz prídu moje deti domov zo školy, hneď bežia za kamarátmi. Aj naše aktivity prispeli k tomu, že deti sa poznajú a chodia po dedine oveľa odvážnejšie. Vzťahy tu už nie sú odťažité, keďže väčšina rodičov a detí sa navzájom pozná.“

Viac na @Naša Chyža