Gotická cesta k sebe samým

V jedno letné odpoludnie sa Peter Palgut a jeho siedmi kolegovia z Gotickej cesty ponáhľali krížom cez Bratislavu, aby stihli stretnutie – no viacerí meškali. „Vtedy sme to brali, ako keď človek ide na pivo. Veď prídem trochu neskôr,“ uškŕňa sa Peter.

Keď sa do firemnej zasadačky dotrúsili všetci, ich koučka Barbora Vallová zistila, že je dvadsať minút po termíne. „Pre mňa, vycvičenú z korporátnych zásad, to bola fakt hipisáčina,“ hovorí so smiechom. Partia, ktorá pred ňou sedela, pritom neboli žiadni začiatočníci.

Ich združenie sa už niekoľko rokov snaží získať pozornosť pre stredoveké kostoly na Gemeri. Sprevádzajú v nich turistov, pomáhajú s drobnými opravami a zháňajú peniaze na väčšiu obnovu. To všetko len tak popri štúdiu či „riadnych“ zamestnaniach.

„A to je práve ono. Neboli sme zvyknutí, že to nie je len hobby ale práca. Na prvom stretnutí sme precitli,“ spomína si Peter. Barbora pritom len poďakovala tým, ktorí boli dochvíľni a pripomenula zdanlivo triviálnu vec: spoločný čas využijú lepšie, keď budú držať dohody.

Pred ďalším sedením si – okrem koučky aj kreatívna producentka – ešte čosi dorábala v strižni, keď na chodbe začula šuchot. „Vyšla som von desať minút skôr a všetci tam už stáli. Takýto jemný šťuch dokázali obratom pretaviť do svojho správania. Bolo to pre mňa veľmi silné.“

A bystriňácky mentoring sa mohol začať.

Slepec, ktorý chytá slona

„Keď prišli, mali za sebou preukázateľné veľké veci – myšlienkovo aj fyzicky. Mojou úlohou bolo previesť ich procesom zlepšenia sa a aktívne im v tom pomáhať,“ vysvetľuje Barbora.

„Gotíci“ mali o svojich rezervách celkom jasnú predstavu: potrebovali popracovať na marketingu a fundraisingu. Teda, aspoň to si pôvodne mysleli.

„Boli však otvorení, nechali sa odo mňa natiahnuť do čohokoľvek,“ vraví koučka. Napríklad, v jeden moment pred nich rozložila animované karty. Mali si vybrať také, ktoré z ich pohľadu najlepšie ilustrujú aktuálnu situáciu v združení.

Peter si tú scénu pamätá. „Bolo to pre mňa cvičenie, aké sa zvyknú robiť vo veľkých firmách, ktoré vedú zamestnancov k sebarozvoju. Najprv mi to prišlo smiešne,“ priznáva. To ho však prešlo, keď uvidel v rukách kolegu kartu horiaceho domu. O tomto jeho pocite nevedel.

„Uvedomil som si, že to malo zmysel. Bolo to také prelomenie ľadov, po ktorom sme sa uvoľnili. Vlastne, presne to sme potrebovali.“

Na jeho karte bol nakreslený slon, ktorého držia slepci. Každý z nich sa dotýka inej časti slona a interpretuje si ju po svojom. Chobot pôsobí ako had, noha ako stĺp, bok ako múr a chvost ako metla. A tak žiaden zo slepcov netuší, že má v rukách kúsok slona.

Obrázok Petrovi pripomínal tok práce v Gotickej ceste. „Všetci sa staráme o jednu a tú istú vec, no pozeráme sa na ňu z rôznych uhlov. A keďže komunikácia medzi nami nebola najefektívnejšia, v našich hlavách z toho vychádzali rôzne výstupy.“

Takto sa niekoľkokrát stretli v zasadačke Barborinej firmy. Brainstormovali, robili debriefing, dávali si spätnú väzbu, dostávali úlohy na rozmýšľanie. „Užívali sme si spoluprácu. Vždy sme si potom ešte s kolegami sadli na pivo a rozoberali dojmy,“ hovorí Peter a ich koučka to vidí podobne: „Do všetkého išli naplno. Bolo to veľmi osviežujúce.“

Netrvalo dlho a skupina zistila, že marketing nie je tou najurgentnejšou oblasťou, ktorá potrebuje zmenu. „Prišli sme na to, že nie sme správne organizovaní. Najviac sme sa brzdili sami tým, ako nekoncepčne sme mali nastavené pracovné procesy.“

Alebo ako to pomenovala Barbora, je dôležité, aby neboli len partia kamarátov, ale tím. „Keď sa ľudia zmenia na tím, výkon okamžite stúpne. Energia nebýva vyplytvaná ale znásobuje sa. Dosiahneš rovnaké výsledky, pričom všetci sa cítia lepšie.“

Asi mesiac po začiatku mentoringu sa o tom Peter s kolegami presvedčili na vlastnej koži.

Hľadanie príčiny vlastného úspechu

Je už tradíciou, že Gotická cesta chystá na koniec augusta sériu podujatí, ktoré priťahujú ľudí na Gemer. Vlani pre nich otvorila 13 kostolov: v Rákoši, Štítniku, Plešivci či Ochtinej. K prehliadkam zabezpečila odborný výklad, do viacerých dedín aj dopravu autobusom.

Popritom v spolupráci s pamiatkarmi zorganizovala konferenciu, ktorá mapovala novinky vo výskume miestnych stredovekých pamiatok. A program zavŕšila koncertom dychového kvarteta v rožňavskom evanjelickom kostole.

„Posledné dni presiahli predstavy nás všetkých - Gotickej cesty, miestnych a podľa ohlasov aj Vás, návštevníkov a nadšencov,“ napísalo združenie po skončení.

Podľa Petra sa pod úspech akcie podpísal okrem skúseností aj stretnutia s Barborou. „Naše riadenie práce, časový harmonogram a komunikácia s partnermi boli efektívnejšie než rok predtým. Teraz sa vieme dať lepšie dokopy, rozdeliť si úlohy a zapracovať na niečom konkrétnom.“

Bola už neskorá jeseň, keď mali „gotíci“ vnútroorganizačne „upratané“ natoľko, že na rad mohol prísť aj marketing - teda oblasť, ktorou pôvodne plánovali začať.

Hoci kvôli koronavírusu už online, šéf Nadácie ZSE Peter Bednár im pomohol rozmýšľať, ako o sebe hovoriť navonok, a tiež získať od odborníkov spätnú väzbu na ich sociálne siete. A fungovalo to.

„Kým na začiatku cesty som videl skupinu entuziastov, ktorí vedia, že niečo chcú, v procese mentoringu zrazu zisťovali, ako prísť na to, čo presne chcú a čo je pre to potrebné urobiť. A predovšetkým, zrazu si skupina silných jednotlivcov uvedomila, že sú veľmi silným tímom,“ vracia sa Bednár v spomienkach.

Barbora hovorí, že už keď Peter a jeho kolegovia prvýkrát prišli do jej zasadačky – v to letné odpoludnie, keď meškali –, nabili ju energiou a „čistou láskou k životu.“ No vidí aj kus cesty, ktorú odvtedy ušli.

„Každý z nich našiel príčinu svojho úspechu, vec, ktorá mu funguje. A viacerí z nich sa dotkli toho, čo je pre nich dôležité, čo im upratalo priority a pomohlo lepšie sa zorganizovať. Robia to isté, čo predtým, no sú si toho vedomí a robia to lepšie.“