Lektorka sebaobrany, ktorá učí ľudí postaviť sa za seba

Pôvodne sa však „biť“ nechcela a netúžila vedieť bojové umenia – chcela len žiť bez strachu. Bianka Urbanovská sa však napriek tomu stala zakladateľkou združenia Za seba a lektorkou Empowerment Self Defense - metódy povzbudzujúcej sebaobrany.

Táto jej cesta sa začala náhodou. Bianka študovala európske štúdiá, udržateľný rozvoj a zodpovedný manažment. Keďže ju bavia jazyky, bakalársky titul sa rozhodla získať na univerzite v holandskom Haagu.

„Počas štúdia v Haagu som využila možnosť ísť na magisterské štúdium na Kostariku, ktoré mi poradila moja profesorka. Ocitla som sa v nádhernej krajine. Mala som okolo seba super komunitu, no v uliciach som sa necítila bezpečne,“ spomína si na začiatky svojho záujmu o sebaobranu.

Bianka oslovila spolužiakov, či by jej so strachom nepomohli. „Mali sme tam bývalých policajtov a vojakov. Vysmiali ma a povedali mi, že aj keď ma nejaké chmaty naučia, nepomôže mi to – vraj lebo som žena. Následne sa však začali ozývať ďalšie študentky, ktoré sa cítili rovnako ako ja.“

Žiť bez strachu

Jedna z bývalých študentiek, ktorá v minulosti učila metódu povzbudzujúcej sebaobrany (ESD), im vzápätí ponúkla, že pre nich pripraví kurz. „Zrazu som sa mala s kým porozprávať, téma sebaobrany už nebola tabu. Bolo nás asi dvanásť a medzi nami bola aj spomínaná lektorka, ktorá mala k dispozícii mnoho výskumov o prevencii násilia, takže sme sa do toho ponorili hlbšie,“ vysvetľuje Bianka.

V jednom momente sa dozvedela o možnosti absolvovať certifikovaný kurz ESD v New Yorku. Vycestovala, hoci mala obavu, pretože dovtedy nemala so sebaobranou žiadne skúsenosti. Z nováčika sa postupne vypracovala na lektorku, cestovala po svete na semináre a začala sa venovať bojovému systému Krav maga.

Po návrate na Slovensko začala ponúkať kurzy sebaobrany a v roku 2022 založila občianske združenie Za seba. Do tímu si v prizvala posily a v priebehu dvoch rokov narástol na pätnásť ľudí. Niektorí učia aktívnejšie, iní skôr príležitostne.

Komplexné vzdelávanie sebaobrany

Združenie Za seba poskytuje programy, v ktorých sa zameriava na posilnenie sebavedomia, nenásilnú komunikáciu, asertivitu, deeskaláciu konfliktu a na schopnosť rozpoznať formy násilia a adekvátne na ne reagovať.

Pre rôzne vekové skupiny ponúka dva typy tréningov, ktoré sa dopĺňajú. Prvý sa volá Postav sa za seba a zaoberá sa osobnou bezpečnosťou na viacerých úrovniach. Druhý nesie názov Pobi sa za seba a venuje sa nutnej fyzickej obrane.

„Nie je to však iba o tom, čo môžem spraviť pre seba. Je to aj o bezpečnom prostredí a okolí, ktorému sa môžeme zdôveriť. Potrebujeme sa učiť aj to, ako reagovať, keď nám niekto iný povie o obave o svoju bezpečnosť. Niekedy sa môže stať, že ani sám netuší, že je na ňom vyvíjané násilie – hoci ,len‘ emočné,“ hovorí Bianka.

Stereotypy v náš neprospech

Podľa nej je dôležité uvedomiť si, že k tomu niekedy prispievame aj my, opakovaním stereotypov. Napríklad keď podsúvame deťom, že majú dospelých bez premýšľania poslúchať a vnímať ich ako autority a počúvať. Alebo keď im hovoríme, aby neodvrávali a nikdy sa nebránili fyzicky. Do tretice, keď – najmä – dievčatám nahovárame, že vo vzťahu by mali vydržať aj zlé, veľmi zlé veci.

Veľa žien hovorieva, že sami by sa nevedeli brániť, ale pre svoje dieťa by roztrhli aj tri medvede. Ale prečo by to neurobili aj pre seba, pýta sa Bianka a hovorí, že ženy by v tomto mali zmeniť svoje nastavenie.

Znalosť, ako pred agresiou chrániť seba či okolie, je podľa Bianky rovnako dôležitá, ako kurz prvej pomoci. „Anulovať pocit bezmocnosti je niečo, čo by mal vedieť každý. Minimálne, Obzvlášť ak má človek deti, je zodpovedný za to, aby ich naučil, ako byť v bezpečí – na to však potrebuje informácie a modelovať správanie.“

Objavte, čo dokážete

Na ich kurzoch nesľubujú neporaziteľnosť, zdôrazňujú prevenciu, vzdelávanie a prípravu – a je jedno či má účastník osem alebo osemdesiat rokov. Aj keď nemá dobrú kondičku, môže sa naučiť ozvať, použiť hlas a objaviť, že aj ruka, ktorá je zvyknutá len variť, polievať kvety, či hladkať vnúčatá, vie urobiť aj iný pohyb.

Dôležité je aj to, ako do života pripravujeme deti. „Dieťa musí vedieť, že sa môže so svojimi problémami zdôveriť niekomu dospelému, komu verí. Nie vždy to musí byť mama alebo otec. Nezabúdajme, že aj rodič môže byť ten, pri ktorom sa dieťa necíti bezpečne. „Nemiešajme lásku s bezpečnosťou. Či už ide o rodičovskú alebo partnerskú lásku.“

Každá situácia je iná, upozorňuje lektorka, ktorá radí:

1. Uvedomte si, čo sa deje
2. Sledujte, ako sa v situácii cítite – zhodnoťte, v akej škále bezpečnosti sa nachádzate
3. Zvážte, aké máte možnosti

Pobiť sa alebo nie?

„Sú plusy aj mínusy. Úprimne, nemusí to vždy vyjsť. No vždy dáva zmysel, aby sa ľudia naučili vyhodnotiť situáciu a vedeli sa brániť rôznymi spôsobmi,“ hovorí trénerka.

Mnohé ženy sa boja reagovať fyzickou silou, aby útočníka ešte viac nevyprovokovali. Štatistiky však ukazujú, že pri pokuse o znásilnenie je fyzická obrana veľmi efektívna. Okolo 80% pokusov o znásilnenie bolo prekazených, keď sa žena fyzicky bránila.

Nikto nie je nesmrteľný, ani neporaziteľný, ani sa v každej situácii neubránite. Ak však absolvujete aspoň nejakú prípravu, minimálne viete, čo zvládnete. „Je to o nastavení mysle, že chceš prežiť. Znalosť fyzickej obrany však neznamená, že ju musíme použiť. Prežiť si niekedy vyžaduje niečo celkom iné...“ dodáva lektorka sebaobrany.

Viac na: zaseba.sk.