Monika Kováčová: Založila nezávislé divadelné zoskupenie Odivo, ktoré zviditeľňuje neviditeľné

Fascinácia divadlom u Moniky začala na literárno-dramatickom krúžku. Ako malú ju otec brával do divadla. Dodnes si pamätá na predstavenie Lorkiáda od režiséra Mariána Pecka, umeleckého šéfa Bábkového divadla v Banskej Bystrici.

„Bola som ohúrená, dovtedy som nič také nevidela. To bol ten moment, keď som si povedala, že to chcem robiť,“ spomína si. Dnes má vyštudovanú činohernú réžiu a réžiu alternatívneho a bábkového divadla.

Zoskupenie Odivo vedie spolu s herečkou Máriou Danadovou. Ich prvým predstavením bola hra F. G. Lorcu Láska dona Perlimplína a vášnivosť Belisina (uvedená ako Láska P a vášeň B), ktorú mala Monika v tom čase „v šuflíku“.

Chcela, aby ju jednotlivé postavy hrali z rôznych uhlov pohľadu.

„Postavy sa ocitnú v rovnakej situácii, ale každá sa na ňu pozerá inak. Je to niečo, čo zažívame aj v bežnom živote,“ vysvetľuje. Aj žáner hry bol iný, ako je u nás bežné – išlo o bábkové predstavenie pre dospelých. „V hlave máme stereotypy, že akonáhle ide o bábku, spája sa nám s tým dieťa. Odivo sme sa rozhodli s bábkami začať inak.“

Filozofiou divadla je zviditeľňovanie neviditeľných tém. „Možno neprinesieme revolučné myšlienky, ale hľadáme témy, ktoré sú ukryté,“ hovorí Monika. Ako príklad uvádza performanciu Vnorená, v ktorej sa venovali akútnej starostlivosti, pretože podľa nich ide o tému, o ktorej je potrebné hovoriť. „Už dlho som nečítala diskusiu, ktorá by nebola plná ,hejtu‘. V diskusii k článku o Vnorenej si však ľudia dávali rady, ako sa starať o blízkeho, ktorý potrebuje akútnu starostlivosť.“

V predstavení Stopy v pamäti si ako tému vybrali paranoidnú schizofréniu. Monika aj Mária takto reflektovali ich osobný pohľad, pretože obe majú v rodine človeka, ktorý žije s týmto psychickým ochorením. V inscenácii Norma zasa Monika v spolupráci s Divadlom z Pasáže hovorila o škatuľkách, do ktorých nás zatvárajú druhí alebo niekedy aj my sami.

Divadlo ročne odohrá viac ako štyridsať predstavení. V Banskej Bystrici, odkiaľ zoskupenie pochádza, odohrajú odhadom päť percent z nich. Väčšinu času „kočujú“ po domácich aj zahraničných festivaloch alebo tam, kam ich pozvú.

V apríli divadlo oslávi desať rokov. Pri tejto príležitosti plánuje predstavenia z ich aktuálneho repertoáru, okrem iného napríklad hry Aero, Svetlonos či v januári premiérované detské predstavenie Kozmos. V budúcnosti chcú nadviazať na spoluprácu s ďalšími performermi a divadlami.

„V tejto dobe, keď nás toho zdanlivo tak veľa rozdeľuje, sa my chceme spájať,“ uzatvára Monika.