Jana Pitková: Prešovčanka, ktorá pomáha ľuďom vyrovnať sa so stratou blízkych

Na začiatku bol Janin príbeh straty. V jeden moment prišla pri autohavárii o celú rodinu. Niekoľko rokov to nevedela spracovať a na smútok zo straty blízkych sa nabalilo mnoho ďalších emócií: hnev, zlosť, zúfalstvo, úzkosť. Keď sa táto životná situácia odzrkadlila aj na Janinom zdraví, rozhodla sa vyhľadať odbornú pomoc.

„Už som nebola schopná držať tú bolesť v sebe a keďže u nás vtedy neexistovala žiadna odborná literatúra alebo podcasty, nieto odborník na sprevádzanie smútením, vyhľadala som pomoc v Česku,“ spomína si.

Keď ju našla, začala sa o podporu v procese smútenia zaujímať ešte viac. Hľadala možnosti, ako trúchliacim ponúknuť pomocnú ruku a skúmala, čo spraviť, aby smrť nebola tak veľkým spoločenským strašiakom. Na konci tohto štúdia Jana získala certifikát poradkyne pre pozostalých a sprievodcu umieraním.

„Spojila som sa s Máriou Demitrovou a Martinom Knutom z Ligy za duševné zdravie a spoločne sme založili občianske združenie Kolobeh života. Zameriavame sa v ňom na pomoc po strate blízkeho, terapeutickú pomoc, ale aj na vzájomné prepájanie ľudí, ktorí sa nachádzajú v podobnej situácii. Tento rok oslavujeme desiate výročie a pomohli sme už stovkám smútiacich.“

V združení fungujú tri podporné skupiny. Jedna je pre ľudí, ktorým smrť vzala lásku. Druhá pre smútiacich rodičov a tretia pre ľudí, ktorí rodičov stratili. Jana s kolegami každoročne organizuje víkendové pobyty pre ovdovených rodičov s deťmi, terapeutické tábory či dielne.

„Tieto pobyty a stretávky nazývam zázrakom zotavovania, podľa mňa sú v celom tom procese nenahraditeľné. Smútiaci ľudia sa stretnú s ďalšími, ktorí síce prežívajú to isté, no ich príbehy sú rozdielne. Môžu sa spoločne porozprávať a podeliť sa o to, čo im pomohlo. Na jednom mieste sa takto stretne aj vyše 60 ľudí so 60 rôznymi odporúčaniami. Takéto stretnutie individuálna terapia nikdy nenahradí,“ vysvetľuje Jana.

S kolegami okrem toho vydali knihu Straty a nálezy, v ktorej priniesli dvanásť príbehov smútiacich, ktorí premenili stratu na nález. Tucet rôznych ľudí v knihe opisuje, ako sa im napriek strate blízkeho podarilo dostať z pozície obete a vrátiť sa k bežnému životu.

„Pobyty a tábory sú síce gro našej činnosti, no pri príležitosti 10. výročia združenia sme v košickej Tabačke usporiadali aj festival Deadline, inšpirovaný mexickou kultúrou. Bol akousi oslavou smrti, spájal sa skôr s radostnými aktivitami ako s trúchlením nad hrobmi.“

Podujatie ponúkalo edukačné, zážitkové či umelecké workshopy. Podľa Jany tím Tabačky po prvom ročníku skonštatoval, že toľko detí v ich priestoroch ešte nemali. „Festival bol obohatený o množstvo jedla, pretože – čo by to bolo za rozlúčku bez poriadneho karu? Predsa len, pri domácom slepačom vývare odíde aj ťažoba ľahšie,“ usmieva sa Jana.

V Kolobehu života práve pracujú na živej výstave o smrti, pre ktorú desať výtvarníkov namaľovalo sedem obrazov a vytvorili tri tematické sochy. Združenie plánuje výstavu ponúkať u nás aj v Česku.

„Máme kopec nápadov a nonstop píšeme projekty, v ktorých žiadame o granty. Je však mimoriadne náročné až nemožné nájsť strategického partnera alebo získať podporu od štátu, pretože akonáhle niekto počuje slovo smrť, uteká od nás. Takže našim najväčším cieľom je zmeniť u nás tento postoj,“ uzatvára Jana Pitková.

Viac o projekte nájdete na webe kolobehzivota.sk