Šahanka, ktorá pomáha liečiť traumy z detstva

„Z detstva si nesieme rôzne traumy. Niektorí sú emocionálne zanedbávaní či týraní. U iných sa rodičia hádajú a deti rozmýšľajú, čo zlé urobili. Následky takého rodičovského správania sa môžu prejaviť v dospelosti, kedy má človek problém so sebahodnotou či vzťahmi.“

Hoci má Juliana vyštudovanú históriu, vždy ju lákala psychológia a ľudské správanie. Preto si počas štúdia na Sokratovom inštitúte vybrala za svoj projekt prácu s traumami, ktoré zažívame ako deti a nesieme si ich so sebou do dospelosti.

„Z toho, čo som sa o socializme a živote v ňom naučila sa domnievam, že rodičia v snahe pomôcť, či zo strachu, kritizovali dieťa za inakosť. V socializme bola inakosť vnímaná negatívne, všetci mali byť konformní a podobní. Oblečením, aj záľubami. Ak teda niekto vytŕčal, mohol to byť skôr či neskôr problém,“ vraví Juliana. Takéto vzorce správania však podľa nej mnohí opakujú aj dnes, hoci nám dnes už neslúžia.

Hovorí, že je prirodzené hnevať sa na rodičov, ak nás zranili, no nemali by sme ostať len pri hneve. „My sme tí, ktorí s tou bolesťou žijeme a ak chceme, aby nám bolo lepšie, musíme sa s ňou naučiť pracovať. Rodič nám dal všetko, čo v danom čase mohol a vedel – teraz je to na nás.“

Aj preto s priateľmi tento rok založili občianske združenie K slobode s projektom Odpútaj sa. Vytvárajú v ňom bezpečné a uzdravujúce prostredie pre ľudí, ktorí zápasia s traumami. V priebehu desiatich týždňov sa stretávajú v pomáhajúcich skupinách, kde sa pod vedením odborníkov rozprávajú o tom, čo ich trápi.

„Pamätám si na pani, ktorá nám napísala, aké liečivé bolo pre ňu zdieľať bolesť s neznámymi a vidieť, že v nej nie je sama. Je úžasné pozorovať, ako sa ľudia dokážu liečiť navzájom už len tak, že sa medzi sebou rozprávajú o tom, čo prežili.“

Po skončení pomáhajúcej skupiny sa stáva, že je klient schopný traumu lepšie uchopiť. Niektorí z nich začnú chodiť na individuálnu terapiu, kde sa môžu svojmu vnútru venovať ešte viac. Skupiny sa tak pre mnohých stávajú štartovacím bodom v dlhodobej liečbe. Sú však vhodným prostriedkom pre liečenie aj pre tých, ktorí už vyskúšali mnohé metódy a stále hľadajú niečo ďalšie.

V organizácii si všimli, že tieto skupiny navštevuje viac mužov ako žien – okolo šesťdesiat percent. Predpokladajú, že to môže byť spôsobené tým, že v skupine sa muž necíti pod tlakom, nie je sám a môže začať so zdieľaním a liečením vtedy, kedy to on sám cíti. Okrem pomáhajúcich skupín organizuje združenie aj workshopy o mentálnom zdraví a robí osvetu na sociálnych sieťach.

Pomáhajúce skupiny zatiaľ fungujú iba v Bratislave. Juliana s kolegami by ich však chceli dostať do všetkých krajských miest a ak sa podarí.. Myšlienka projektu Odpútaj sa je pre ňu srdcovkou.

„Vďaka nemu si aj ja liečim svoje traumy. Dáva dôležitosť téme, ktorú si celý život v sebe nesiem ako veľmi boľavú. Hoci mi všetci hovorili, že moje detstvo bolo v poriadku, ja som to tak nevnímala. Mám pocit, že konečne viem, kým som a ako môžem byť ľuďom nápomocná.“