Kamarátky, ktoré pomáhajú učiteľom zlepšovať duševné zdravie detí

„Medializované prípady a tragédie sú len špičkou ľadovca toho, čo sa deťom deje. Pandémia spravila tieto problémy vypuklejšími. No už v roku 2018 prieskumy ukazovali, že viac ako polovica pätnásťročných detí má problémy so zvládaním emócií. Boli tu vždy, len sme sa nimi nezaoberali.“

Anka sa po piatich rokoch štúdia v zahraničí vrátila späť do Prešova. Zapojila sa do programu Teach for Slovakia a začala na základnej škole učiť deti zo znevýhodneného prostredia. Všimla si tam, že žiakom veľmi pomáha, keď sa s nimi rozpráva o emóciách.

O tom, ako môžu zvládnuť hnev, čo všetko môžu robiť, aby ho nemuseli dávať von krikom alebo tým, že sa pobijú. Učila ich, že sú aj iné možnosti, ako môžu reagovať. Diskutovali s deťmi o tom, čo im robí radosť, v čom sú dobrí, ako sa naučiť spolupracovať, aj ako sa dohodnúť, keď majú v triede konflikt.

„Jeden môj žiak, ktorý mal veľké problémy s hnevom a agresivitou, prišiel po niekoľkých mesiacoch za mnou so slovami: »Pani učiteľka, pani učiteľka! Musím vám povedať, že som sa včera pohádal s kamarátom a nakoniec som ho nezbil! Nadýchol som sa, vydýchol som a odišiel.« To bola pre mňa známka toho, že to funguje,“ spomína si Anka.

V rovnakom čase ju nadchla knižka, ktorá na vedeckých základoch opisovala, ako zdravo pracovať s emóciami. Zároveň sa v nej dočítala, že vo svete už existujú mnohé programy, ktoré učia zvládať svoje pocity. „Vtedy som sa zamyslela nad tým, prečo ich nemáme aj na Slovensku. Kedysi by sa zišli aj mne a určite aj deťom, ktoré som učila.“

Vďaka odporúčaniu oslovila Lenku, ktorá sa pre nápad hneď nadchla. Po večeroch spolu vymýšľali postupy a aktivity, konzultovali ich s odborníkmi a testovali prvé verzie. Takto zostavili program pre učiteľov, ktorý rozvíja duševné zdravie a láskavé vzťahy v triedach. Nazvali ho Emocionálny kompas.

„Dôvodom, prečo program dobre funguje, je, že začíname prácou s emóciami. Až potom sa venujeme sociálnym zručnostiam, ako je láskavosť, spolupráca či riešenie konfliktov. Potom nasleduje blok Verím si a zlepšujem sa, ktorý je zameraný na sebarozvoj, prácu s chybami a vytrvalosť,“ vysvetľuje Anka. Zvládanie emócií sa stáva základom pre rozvoj ďalších zručností.

V praxi to vyzerá tak, že učiteľ dostane knižku s postupmi a aktivitami, ktoré mu pomáhajú spolu s deťmi pracovať s rôznymi emóciami. Používa ju napríklad na triednických hodinách alebo na „ranných kruhoch“ – krátkych stretnutiach pred začiatkom vyučovania.

Emocionálny kompas do tried prináša zlepšenie vzťahov a atmosféry. Deti si vďaka nemu lepšie rozumejú a viac sa poznajú. Zároveň majú aj učitelia lepšie prostredie na prácu a nemusia riešiť toľké konflikty.

Spočiatku si Anka s Lenkou mysleli, že najväčším problémom bude motivovať učiteľov k zapojeniu sa. Oslovili len zopár škôl v ich okolí, no prekvapil ich obrovský záujem, ktorý prevyšuje ich kapacity. Tento rok sa do programu zapojilo 60 učiteľov a vyše 1200 žiakov. Na ďalší školský rok majú už teraz prihlásených 120 učiteľov.

Aktuálne je program vytvorený pre žiakov prvého stupňa základných škôl. Budúci rok plánujú spustiť druhý stupeň, neskôr materské a stredné školy. Mysleli však aj na verejnosť. Pre rodičov vytvorili pracovné listy, knižku Emocionálny kompas na doma a aplikáciu Môj kompas, aby aj ich vybavili potrebnými zručnosťami na zvládanie emócií.

„Každá máme za sebou svoju cestu problémov a ťažkostí. Obe sme pochopili, že ich korene sú v práci s emóciami a že tieto zručnosti sme už mali dávno ovládať. To nás motivuje venovať sa tejto téme a uľahčovať to druhým. Vrátiť späť do spoločnosti privilégium, ktoré sme v živote dostali,“ uzatvára Lenka.