Martin Smrek: Bratislavčan sa snaží zlepšiť život zvierat vo veľkochovoch

„Teší ma, že čoraz viac ľudí má záujem venovať svoj čas a učiť sa nové zručnosti, aby mohli bojovať za práva zvierat. Dodáva mi to nádej, že budúcnosť zvierat bude vyzerať inak.“

Riaditeľ neziskovky Humánny pokrok Martin Smrek je dieťa z paneláku. Zo začiatku preto nemal so zvieratami práve najvrúcnejší vzťah. „Keď sme boli navštíviť babku na dedine a robil som zle sliepkam, tak mi to potom spočítal kohút,“ smeje sa. „Potom som sa so sliepkami, pochopiteľne, veľmi nekamarátil.“

Postupne však začal rozmýšľať, odkiaľ a ako sa potraviny dostávajú na náš stôl. Zisťoval, aké to má dopady na životné prostredie a aké veľké utrpenia sa za tým často skrýva. Neskôr sa počas doktorandského štúdia venoval marginalizovaným komunitám.

„Postupne som sa dopracoval k presvedčeniu, že najviac marginalizovanou skupinou v našej spoločnosti nie sú ľudia, ale zvieratá,“ vraví. V roku 2009 sa tak začali formovať základy iniciatívy, z ktorej sa neskôr stala mimovládna organizácia Humánny pokrok.

Jedným z jej prvých aktivít bola príprava festivalu vegánskeho jedla. Ukazoval ľuďom, ako si môžu pripraviť chutné jedlo bez toho, aby kvôli nemu trpeli zvieratá. Martin s kolegami si totiž uvedomil, že ak máme šetriť životy zvierat, potrebujeme nájsť kvalitné, chutné a dostupné alternatívy, ktoré nás zasýtia.

Pred Vianocami s kolegyňami kampaňovali za zákaz predaja živýćh kaprov, pretože cesta na naše štedrovečerné stoly je, ako hovoria, pre ryby „kaprím peklom”. Aktuálne sa venujú snahe o zákaz klietkového chovu sliepok na Slovensku a kožušinového chovu noriek v Európskej únii.

„Ide o problémy, o ktorých sme počúvali od 90. rokov a za ten čas sa nepohli v podstate nikam,“ vysvetľuje Martin. Vraví však, že je náročné vybrať si tému, do ktorej sa pustia, pretože restov máme u nás veľa.

V minulosti zverejnili zábery z kožušinovej farmy ukazujúce podmienky, ktorým čelia zvieratá v mnohých veľkochovoch. Na videách bolo vidno norky s mokvajúcimi ranami, obkúsanými chvostami či inými zraneniami.

Jedným z dôvodov, prečo mnohé zvieratá žijú v takýchto podmienkach, je podľa Martina fakt, že málokedy vidíme chov hydiny či dobytka, ktoré máme neskôr na tanieri.

„Kde-tu uvidíte nejakú ovcu, keď idete po diaľnici, možno niekde nejakú kravu, koňa, ale tie milióny sliepok, státisíce prasiat a desaťtisíce kráv jednoducho neuvidíte, pretože sú držané za vysokými múrmi a hrubými stenami,“ hovorí. Myslí si, že mnohí výrobcovia živočíšnych produktov cielene skrývajú to, čo sa deje za bránami ich fariem. A že keby sme mohli vidieť životné podmienky zvierat vo veľkochovoch, zvážili by sme našu častú konzumáciu mäsa.

Kto sa chce pridať k zlepšeniu života hospodárskych zvierat, môže zdieľať petície na sociálnych sieťach, prispieť im finančne alebo sa zapojiť do kampaní podpisom.

„Ak zvieratá nedostanú hlas od ľudí, nikdy sa tu nič nezmení. Cesta pred nami je ešte extrémne dlhá, práce bude strašne veľa a záleží na každom jednom podpise a človeku,“ zdôrazňuje Martin Smrek.