Magazín

Dôchodca, ktorý opravuje židovský cintorín a buduje relax zónu

Nedeje sa často, že svieži vietor prinesie do obce dôchodca, no vo Vinodole sa tak stalo. Vladimír Špánik dal pred životom v meste prednosť vidieku. Neprišiel sem však oddychovať, práve naopak.

Vlado Špánik
Foto: Jana Gombošová
Jana Gombošová
Jana Gombošová
16. októbra 2022

„Keď som sa sem presťahoval, chcel som vedieť o tomto mieste čo najviac. Pýtal som sa miestnych na históriu, no mnohým sa to nepozdávalo. Tak som začal pátrať sám,“ hovorí Vlado – bývalý predseda Združenia občanov, miest a obcí Slovenska a predseda o.z. Zoulus. „Keď sa chcem mať dobre, musím pre to sám niečo urobiť. Len kritika vás nikam nedostane.“

A tak sa pustil do čistenia zanedbanej oddychovej zóny pri vinodolskom rybníku. Dnes tam stojí niekoľko nových altánkov, lávka, ohnisko a upravená zeleň. A hoci je rybník už dlho vyschnutý, Vlado chce pri ňom do roka vybudovať pláž.

„Sem necháme naviesť jemný štrk a po plánovanom prehlbení rybníka obcou, sa tu bude dať kúpať tak, ako tomu bolo kedysi,“ ukazuje na vstup do rybníka a dodáva, že vedľa bude bufet. Že nemožné? Pre Vlada nie. A aby sme mu verili, pozval nás na otváraciu plážovú párty, ktorú plánuje už budúce leto.

Istý čas mal vo Vinodole aj vlastnú krčmu, kde – ako hovorí – suplovali miestnu kultúru. Organizovali čaj o piatej pre mamičky s deťmi, diskotéky či koncerty.

Vlado Špánik
Foto: Jana Gombošová
Vlado Špánik
Foto: Jana Gombošová

Dôchodcu tiež zaujímalo, či sa v obci nachádza židovský cintorín, aké vídaval inde. A aj ho našiel, no bol takmer celý zničený. „V 90-tych rokoch ho dal vtedajší starosta zasypať hŕbou odpadu. Viete si predstaviť, ako to vyzeralo po tridsiatich rokoch,“ vraví.

Obnova tohto pietneho miesta sa paradoxne začala, keď Vlado kľačal na kolenách a čistil už spomínanú oddychovú zónu. Zrazu sa pri ňom pristavili rómski chlapci - Franko, Robo, Sebastián, Mário, René a Marko. Opýtali sa na to, čo robí a či nechce pomôcť.

„Jeden deň som im navrhol, že im niečo ukážem. Zobral som ich na katolícky cintorín, kde je hneď vedľa aj ten židovský,“ spomína si. „Porozprával som im o histórii aj o holokauste. A aj o tom, že holokaust sa netýkal iba Židov ale aj Rómov. Zaujalo ich to a dohodli sme sa, že s tým cintorínom niečo urobíme.“

Dnes je židovský cintorín na 70 percent opravený, partia má za sebou vyše 45 brigád. „Pozemok sme vyčistili a zarovnali. Z 33 hrobov sa nám sedem podarilo osadiť na pôvodné miesta. Zbytok sme umiestnili do nami vymysleného lapidária, ktoré nám pochválila aj židovská obec,“ vraví Vlado.

Na mieste tiež plánujú vysadiť trávnik so zavlažovacím systémom, ktorý navrhol jeden z jeho pomocníkov a spolu preň vykopali základy. „Nie sú síce úplne rovné, ale to nevadí,“ smeje sa Vinodolčan a dodáva, že to bude asi jediný židovský cintorín s vlastným zavlažovaním.

Ďalším spoločným projektom má byť pamätník pre obete holokaustu, na ktorého realizáciu plánujú osloviť umelcov. „Mám už aj jasnú predstavu. Budú to žulové solitéry v tvare rodiny, stojace na imitácii koľajníc, ktoré vedú do pekla,“ dodáva ticho Vladimír Špánik.

Séria malých-veľkých príbehov pripomína, že i zdanlivo drobné a často prehliadané aktivity posúvajú našu krajinu k lepšiemu.