Magazín

Marianna Varjanová: Bardejovčanka, ktorá pomohla stopnúť spornú ťažbu ropy na východe Slovenska

Marianna Varjanová
Lucia Matejová
Lucia Matejová
30. mája 2022

„Mám rada kľud v mojej záhrade a ak je preto potrebné postaviť sa pred ťažobnú firmu, ktorá mi ho chce vziať, tak sa teda proti tej ťažobnej firme postavím.“

Na jar v roku 2015 Juraj Lukáč z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK upozornil Mariannu, že istá zahraničná ťažobná spoločnosť chce v obciach Krivá Oľka, Ruská Poruba a Smilno realizovať vrty na preskúmanie zásob ropy a zemného plynu.

V Oľke sa o tom ľudia dozvedeli, až keď im firma oznámila, že v ich dedine sa bude niečo diať a mali by sa s tým zmieriť. V Smilne bola situácia iná. Tam ťažiari chceli vŕtať na súkromnom pozemku, k nemu však viedla prístupová cesta, ktorú vlastní niekoľko obyvateľov.

„Juraj ma oslovil dokonca dvakrát s tým, že máme možnosť zareagovať na aktivity firmy. Myslím si, že sa mi neozval len preto, že som bola jedným z ľudí, ktorí na strategickom území vlastnili pozemok, ale aj preto, že som človek, ktorého naštve nespravodlivosť. Vyhodnotil to správne. Nespravodlivosť sa ma dotýka ako človeka, väčšinou sa teda postavím a ozvem, ako aj v tomto prípade,“ vraví Marianna.

Marianna spolu s VLK-om a niekoľkými miestnymi zorganizovala petíciu, aby zistili, aký postoj majú k ťažbe ľudia zo Smilna. Až 54 percent obyvateľov bolo proti. Hlavným dôvodom boli obavy z hrubého znečistenia životného prostredia a spodných vôd.

„Na našu stranu sa postupne postavili niektorí starostovia, politici, zástupcovia cirkví a množstvo ochranárov. Petíciu nakoniec podpísalo viac než 10-tisíc ľudí z celého Slovenska. Ťažiari doplatili na to, že úplne obišli verejnú mienku. Jednoducho našli vhodné územie, dohodli sa s úzkym okruhom vybraných ľudí a chceli v tichosti začať s prieskumom. Avšak nerátali s prístupovou cestou k tomuto územiu, tá viedla cez súkromný pozemok so 170 spoluvlastníkmi vrátane mňa.“

Štát dal firme podmienku – pokiaľ chcú v Smilne pokračovať v prieskume, musia mať súhlas zo strany spoluvlastníkov prístupových pozemkov. Tí ho však spoločnosti nedali, napriek tomu sa však na ich ceste objavila ďalšia technika. A to dokonca aj po tom, čo Okresný súd Bardejov vydaním predbežného opatrenia zakázal firme vstup na toto územie.

„Našou reakciou bola blokáda cesty, aby sme im zabránili v prechode s ďalšou technikou. Pri týchto protestoch bolo zranených niekoľko ľudí. Mne poškodili osobné auto a zničili mobil. Každý deň som rozmýšľala, prečo som sa do toho vôbec púšťala. Nejete, poriadne nespíte a útočia na vašu osobu z každej strany aj ľudia, od ktorých by ste to nečakali,“ opisuje Marianna.

Vytrvalosť sa však aktivistom oplatila. Podarilo sa im prispieť k zmene legislatívy upravujúcej hĺbkové prieskumné vrty a dotlačili tak ťažiarov k tomu, aby museli požiadať o riadne posúdenie vplyvu vrtov na životné prostredie. To však neurobili.

V roku 2019 spoločnosť napokon upustila od zámeru vŕtať na východe Slovenska.

„Firma na konci vyhodnotila, že náš odpor k ich aktivitám je natoľko silný, že sa im do vrtov neoplatí investovať a bude lepšie zo Smilna odísť.“

S ostatnými spolubojovníkmi si však naozaj vydýchli až v roku 2021, keď dotknuté územia prestali byť prieskumnými, čo pre aktivistov znamenalo víťazný koniec.

„Ak by som na to bola sama, tak sa do toho ani nepustím. Ja som síce bola ten viditeľný aktér, ale kebyže nemám za sebou ďalších ľudí, tak neexistuje, že sa mi to podarí. Stojí to na jednotlivcoch, ktorí musia vykompenzovať ostatných, ktorí problém nevidia,“ uzatvára Marianna Varjanová.

Séria malých-veľkých príbehov pripomína, že i zdanlivo drobné a často prehliadané aktivity posúvajú našu krajinu k lepšiemu.