Martinčanka, ktorá trávi voľný čas s deťmi z vylúčenej komunity Bambusky

„Je jedno, odkiaľ deti pochádzajú, jedno majú spoločné – chcú sa hrať, blázniť a objavovať nové veci. Mám pocit, že tie z osád ešte o niečo viac ako ostatné. Vždy, keď prídeme do Bambusiek, celé natešené sa na nás vrhnú a začnú nás objímať. To je nezaplatiteľný pocit.“

Bambusky sú vylúčenou lokalitou na konci Martina, od zvyšku mesta ju oddeľuje zberný dvor. „Prišlo mi šialené, že žijeme v jednom meste a ja s tými ľuďmi neprichádzam do kontaktu, pretože sú od nás úplne segregovaní. Rozmýšľala som, čo by som pre nich mohla urobiť.“

V tom čase prišlo občianske združenie Cesta von s kampaňou #RozbehniOmamy. Cieľom bolo upozorniť na to, že nie všetci máme v živote rovnakú štartovaciu čiaru. Omamy sú ženy z rómskej komunity, ktoré sa venujú rómskym deťom, aby mali šancu „dobehnúť do cieľa“ spolu s nami. Kampaň sa dala podporiť finančným darom, ale na znak podpory ste tiež mohli odbehnúť pár kilometrov.

„Na evanjelickej škole v Martine máme jedného mimoriadne aktívneho učiteľa, ktorý stojí aj za združením MARTinklúzia, kde sa venujú marginalizovaným komunitám. Spolu s kamarátkinou mamou, výbornou bežkyňou, ma oslovili, či s nimi a deckami z Bambusiek nepôjdem v rámci tejto kampane behať. Chceli upriamiť pozornosť na to, že aj tu je osada a potrebuje Omamu ako soľ.“

Lucia súhlasila a čas s deťmi sa jej veľmi páčil. S kamarátmi sa dohodli, že vo voľnom čase by mohli chodiť do komunity pravidelne. Za necelý rok sa im podarilo vybudovať si dôveru u detí a keď nemôžu prísť osobne, aspoň si napíšu cez sociálne siete. „Niekedy sú nezastaviteľní – vypisujú a volajú bez prestávky,“ smeje sa študentka Európskych štúdií na Univerzite Komenského.

Do Bambusiek začala s kamarátmi chodiť na začiatku minuloročného leta. Zobrali loptu a šli si zakopať, pripravili program na Deň detí. Najväčšiu radosť však decká mali, keď Lucia doniesla analóg a mohli pred ním veselo pózovať.

„Kamarátkina rodina má v prenájme dom s veľkou sálou, kde je klavír. Zobrali sme decká z osady, aby nachvíľu zmenili prostredie a ich rodičia si oddýchli. V kúpeľni tam majú namiesto klasických zapínačov fotobunku, z čoho boli úplne vo vytržení a dookola sa popred ňu prechádzali.“

Keď počas zimy prišli do Bambusiek a videli, že niektoré deti nemali ponožky alebo behali po snehu v balerínach, rozhodli sa zorganizovať zbierku oblečenia. Zozbierali staré veci, ktoré mali na povalách a postupne písali ďalším ľuďom z ich okolia. Luciin kamarát spravil zbierku u neho na škole v Bratislave. Podarilo sa mu vyzbierať toľko, že pre to z Martina museli prísť na dvoch autách.

„Jeden pán z Bambusiek je v kontakte s ľuďmi z osady v Rokycanoch na východe Slovenska. Chceli im niečo z vyzbieraných zimných vecí darovať. Vraj toho majú na východe ešte menej ako oni tu, takže sa chceli podeliť.“

Zbierka ešte stále nie je uzavretá a veľa ľudí darovalo aj iné ako zimné veci. Lucii sa doteraz doma kopia ďalšie a ďalšie veci, v darovaní oblečenia preto plánuje pokračovať aj počas zvyšných ročných období.

V lokalite sa nachádza aj komunitné centrum, ktoré pred koronou fungovalo, no momentálne je uzavreté. „Radi by sme centrum zase rozbehli a organizovali tam aj krúžky a voľnočasové aktivity pre deti. Navyše, sú tam aj kúpeľne. Množstvo z rodín nemá poriadny prístup k vode, čiže by sa tam mohli chodievať umyť.“

Okrem komunitného centra je ich cieľom na tento rok „získať“ pre Bambusky Omamu, pretože v Źilinskom kraji žiadna nie je. „Ak sa nám so združením MARTinklúzia podarí splniť tieto dve veci, budem najšťastnejšia,“ uzatvára Lucia.