Potápač z Nitry, ktorý čistí tatranské plesá od odpadkov

„Okrem toho, že vďaka nám sú Tatry čistejšie, chceme zabrániť tomu, aby sa život v plesách zničil. Ono to tam síce vyzerá byť studené a mŕtve, ale je tam množstvo živočíchov, mikroorganizmov a v niektorých dokonca aj ryby. Keď sa plesá nebudú čistiť, chemizmus vody sa môže zmeniť natoľko, že by tam život zanikol.“

Peter začal s čistením tatranských plies v roku 1996. S nápadom však prišiel ešte pred Nežnou revolúciou zamestnanec TANAP-u a potápač Pavol Kráľ.

„S Paľkom sa poznáme už veľa rokov a keďže úlohou TANAP-u je aj ochrana štátnych lesov, napadlo ho, že by bolo dobré pozrieť sa raz za čas aj na plesá a vyzbierať z nich smeti. Čistenie sa začalo organizovať v rámci Medzinárodného festivalu potápačských filmov. Paľko vybavil povolenie na vstup do štyroch plies – Veličského, Popradského, Veľkého a Nové Štrbského plesa. To sú tie, kde sa dá bez problémov dostať autom a preto tam chodí najviac ľudí. Tento rok sa uskutočnil už 28. ročník akcie.“

V roku 2005 vyhral jeden z členov Petrovho tímu súťaž v zbere odpadu – vytiahol z plesa najviac smetí. Táto súťaž sa koná každoročne a víťaz si môže vybrať, ktoré pleso zbaví jeho tím odpadkov. Najväčší záujem býva o Veličské pleso, pretože je najčistejšie.

„On sa však okrem potápania, venoval aj horolezectvu, a preto sa rozhodol pre Spišské plesá. Dokopy je ich päť a nachádzajú sa pri Téryho chate, čiže tam treba vyliezť. Bežne tam chodia iba horskí nosiči, ktorí dopĺňajú tovar, nie je to žiadna sranda. Výbor mu tento výber schválil, a tak od roku 2006 chodíme aj tam. Pri prvej návšteve sme vyzbierali až 120 kíl odpadu.“

Pri čistení už našli všeličo – od klasických plastových fliaš, plechoviek a konzerv, cez topánky a šatstvo až po stavebný odpad, laná, prilby, sekery či pokrievky od hrncov. Pod Kriváňom dokonca z plesa vytiahli funkčný granát, na druhý deň museli prísť pyrotechnici a odpáliť ho.

Peter spomína, že na Spišských plesách našiel peňaženku, v ktorej bol ešte socialistický občiansky preukaz v podobe červenej knižky. Cez internet sa mu podarilo nájsť majiteľa – bol z Liberca a povedal, že peňaženku mu ukradli kedysi dávno, keď tam bol s deťmi v tábore ako vedúci horolezec. Niekto z nej zobral peniaze a potom ju hodil do vody.

„Fungujeme podľa harmonogramu, ktorý urobí Paľko na základe intenzity pohybu okolo tatranských plies. Do každého sa vraciame v intervale troch až piatich rokov. Na Slovensku fungujú tri skupiny takýchto „čističov“ – my, takí policajti vo výslužbe a najnovším prírastkom je tiež tím policajtov. Každý rok sa prihlási aj niekto nový, ale keď zistí, že najprv musí ísť do výšky 2000 m.n.m. tak to po prvom pokuse väčšinou vzdá.“

Povolenie na vstup do plesa majú maximálne štyria potápači. Tí samozrejme musia mať skúsenosti s potápaním, kondičku aj znalosti. Zvyšok skupiny sú nosiči, ktorých nie je nikdy dosť. Pomáhajú s nosením výstroja, kyslíkových fliaš aj jedla. Niekedy musia vyniesť aj tridsať či štyridsať kíl.

„Na miesto prídeme skoro ráno, zložíme sa na chate, kde aj prespíme. Vyjdeme na pleso, ktoré cez deň vyčistíme a na druhý deň sa vrátime do Nitry. Večer sme totiž takí unavení, že nikto by nemal energiu šoférovať, ani len zísť dole na parkovisko. Mali sme aj víkend, kedy sme vyčistili dve plesá za sebou, boli sme úplne mŕtvi.“

Peter tvrdí, že oproti minulosti badať veľké zlepšenie a smetí každoročne ubúda. Verí, že za to môže lepšia environmentálna výchova na školách. Okrem čistejších Tatier je pre neho a celú skupinu motiváciou zvedavosť.

„Pre nás potápačov je to veľmi zaujímavá lokalita a bez tohto povolenia by sme sa tam nedostali. Najradšej by sme však boli, kebyže si návštevníci Tatier uvedomili, že do plies sa smeti ani žiadne iné predmety nehádžu,“ dodáva.