Definujme čo nás rozdeľuje a začnime k sebe hľadať cesty

Korona nás zavrela doma a odsúdila na rozprávanie sa cez malé okienka na obrazovkách. Napriek tomu vznikla medzi takmer stovkou účastníkov z celého Slovenska skvelá debata, nové spojenia a nápady na konkrétne projekty. Na nápadoch teraz usilovne pracujeme a dúfame, že vám ich jednotlivé tímy aj do pár mesiacov predstavia. Nechceme ukazovať prstom na iných a ich chyby, chceme niečo pre návrat dôvery spraviť sami. Začať od seba. Naučiť sa vidieť vlastné predsudky. Lepšie počúvať. Viac sa rozprávať naprieč bublinami. Uvedomiť si, koľko nás toho spája. Pomôcť tým, ktorí to najviac potrebujú.

Už teraz sa však s vami môžeme podeliť o zopár postrehov fantastických lektoriek na tému ako dôvera vzniká, kde sa rozpadá, ako to celé ovplyvňujú naše mozgy a naša biológia. Toto poznanie je aj mimoriadne aktuálne počas momentálnej vlny pandémie:

1. Čo nás rozdeľuje? Stres! Ak prežívame stres, náš mozog nefunguje dobre. Najväčší stres pre nás je neistota a život v nej. Ak sme dlhšie vystavení neistote, viac nás to radikalizuje, ťahá k dogmám a posilnení presvedčení, ktoré máme.
2. Ľudia potrebujú pocit bezpečia a pocit, že niekam patria a sú rešpektovaní. Mnohí ľudia sa v dnešnom svete necítia rešpektovaní a ani vypočutí. V kultúre, ktorá zdôrazňuje úspech a výnimočnosť, ťahá nás neustále k porovnávaniu a chváleniu sa, mnohí ľudia sa necítia hodnotní.
3. Často nás od iných odďaľuje samotný spôsob, ktorým rozprávame a spôsob, ako sa správame. Vzájomnému rešpektu a počúvaniu sa môžeme pomôcť. Napríklad tým, že sa budeme sami pýtať, či naše spôsoby naozaj prejavujú rešpekt voči tomu druhému. Alebo im naopak komunikujeme našu nadradenosť (napríklad vyšší spoločenský či finančný status). Ľudia potrebujú v komunikácii istotu – vyjadrujeme sa dostatočne jasne? Sme dostatočne priami a používame slová, ktorým rozumejú? Ľudia potrebujú aj slobodu – dávame im vôbec v diskusii na výber? Rešpektujeme ich právo mať iný názor? Alebo nám ide len o to ich uraziť, či presvedčiť, či ukázať, že sa mýlia? Dôveru si vytvárame aj na základe príbuznosti – viac veríme ľuďom, ktorí sú nám podobní. Komunikujeme, čo zdieľame? Alebo sa od nich chceme odlíšiť?

Výskum nám ukazuje, že namiesto súdenia a kritizovania sa ďalej dostaneme, ak pochopíme, že súčasná doba je pre ľudí naozaj veľmi náročná. Že sami robíme veľké množstvo chýb, ktorými konflikt len posilňujeme. Že sa nám ľahšie ubližuje na diaľku cez sociálne siete, keď nevidím ľuďom do očí. Že máme sklon všetkých inak mysliacich zliať do jednej skupiny, ktorou pohŕdame.

Ľahšie by sa nám vzájomne komunikovalo, keby sme to nerobili. Keby sme sa vždy rozprávali s konkrétnym človekom, naozaj sa snažili ho počuť, porozumieť jeho motiváciám, neponižovali ho alebo sa naňho nevyvyšovali.

Držme si teda navzájom palce a skúsme to. Byť empatickejší, láskavejší, otvorenejší. Ďalšie tipy a triky prinesieme postupne a dúfame, že aj výsledky našej práce – konkrétne zmeny a veci, ktoré môžeme spolu urobiť v reálnom svete.