Chlapec s kalendárom

A. je ako mnohé iné deti. Baví ho surfovať po internete, rád počúva hudbu a dokáže človeka zasypať detailmi o tom, aké je jeho najobľúbenejšie auto. „Také budem mať, keď budem veľký,“ zvykne hovoriť a ukazuje pri tom na hračkársky model.

Zuzana Liptáková – profesionálna mama, ktorá sa o neho stará – však vie, že A. máva aj ťažké dni. Dúha na jeho obrázkoch má vtedy prímes čiernej. A Zuzana ich musí načas schovať, aby z papiera nezostali franforce. Nie je to nič neobvyklé, pri deťoch s jeho poruchou sa to stáva.

„Kreslí stále, aj v škole. Učitelia ho musia niekedy upozorniť, aby sa sústredil. Na chvíľu sa urazí a potom je znova v pohode,“ smeje sa Zuzana. Okrem neho opatruje ešte jedného chlapca z domova. Žijú spolu na Gemeri v neveľkom starorejdovskom dome.

Zuzana si už roky odkladá všetko, čo A. vytvorí. „Máva rôzne témy. Dlho kreslil dúhy, potom zvieratká z rozprávok alebo autá. Keď ho niečo vytočilo, maľoval postavám otvorené ústa so zubami, aké majú netvory. A teraz má obdobie sŕdc a kvetov.“

S kreslením má spojené rituály. Poruke musí byť strúhadlo a farbičky - pedantne poukladané v rade - naostruje na veľkosť, ktorá pripomína kýptik. Až potom sa pustí do práce. Takto už namaľoval desiatky obrázkov, naposledy sa ledva zmestili do veľkého zakladača.

Zuzana sa ich doň snažila vtesnať, aby mohli pricestovať k Belinde Rašnerovej. Študentka, hudobníčka a príležitostná grafička sa ponúkla, že z nich spraví pre A. kalendár. „Bolo to iné ako zvyčajne,“ hovorí Belinda. „Veľa som rozmýšľala nad tým, ako by to urobil on.“

Zaujalo ju, ako vypĺňa priestor. „Ani jediný kúštik papiera nezostal nevyužitý. Tiež sa mi páčilo, ako sa hrá s farbami, všetko pomenúva a čísluje. Keď som s tým dlhšie pracovala, zistila som, že to vlastne nie je detská kresba. Aj keď sú postavy zjednodušené, sú prešpekulované.“

O niekoľko mesiacov neskôr, muselo to byť začiatkom tohto roka, si A. zavesil kalendár na stenu. Zuzana práve sedela v kuchyni a počula, ako sa odvedľa smeje. „Veľmi, ale že veľmi sa teší. Už dávno som ho nevidela takého šťastného,“ napísala vtedy.

Tých pár kusov, ktoré majú nazvyš, chcú darovať. A ktovie, možno bude výtlačkov napokon viac. Keď kalendár videli Belindini kamaráti, poškuľovali po ňom.

Zuzana však vraví, že v skutočnosti to bolo o niečom inom. „Veľmi mu to pomohlo, aby sa posunul ďalej. Ten pocit, že ho niekto berie vážne v tom, čo robí. A že je to dokonca niekto »zvonku«.“